Južná Amerika 2025/2026

 

Fotky na :  https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72177720330581256/

Tak dlho pripravovaná cesta je realitou. Skladá sa z dvoch fáz, zaslanie MANa loďou do Zarate/prístav pri Buenos Aires/ a z nášho letu do Buenos Aires /ďalej len BA/. Prvá fáza je podstatne zložitejšia ako druhá. Asi dva mesiace vopred treba objednať konkrétnu loď z Hamburgu, príp. z iného európskeho prístavu. Na prepravu sú prísne podmienky, v aute nesmú byť žiadne potraviny, tekutiny, čistiace prostriedky, batérie, a ešte všeličo iné, všetko musí byť uložené v skrinkách. Žiadne plynové fľaše, ak je vstavaná nádrž musí byť certifikát o prázdnej nádrži. Ten spravia len v Hamburgu u jednej firmy, napriek tomu, že som mal prázdnu nádrž na plyn a aj kúrenie vyplo, trvalo 6 hod, kým spálili všetok plyn. Potom ešte prehliadka od Grimaldi, tzv “survey”,  že či je všetko v búdke podľa ich predpisov a búdka potom bye-bye. Snáď sa stretneme v Zarate.

No a z Hamburgu lietadlom do Viedne a domov. Auto ide do Zarate 4 týždne, najhoršie bolo, že loď už pri nalodení meškala cca mesiac, a teda nami bookované letenky sme museli zmeniť, druhýkrát to nešlo a tak sa stalo, že budeme 2 týždne v BA a okolí. Tak ja, anti-mestský jedinec tu musím stráviť taký dlhý čas v aglomerácii cca 18mil. obyvateľov. Ale čo už, cestovanie vyžaduje obete :-)

Toto je výhľad na BA z lietadla, a to ešte nevidíme celú. Je to len okraj, tá mrakodrapová časť je mimo. Ubytko sme objednali ešte doma, pri veľkom parku s jazierkami. Prvé dva dni bola mestská turistika, pochodili sme toho veľa, taxíkmi aj peši. Jazdy taxíkom bol adrenalín, zažil som už všeličo, ale toto bolo aj na mňa moc. Veľmi hustá doprava, aj napriek hlavným, širokým, mnoho prúdovým cestám. Jazdí sa podľa citu, doslova na centimetre. Aj tak sa stojí v šórach na každom semafóre.

Pred cestou som čítal veľa komentárov o bezpečnosti v argentínskych mestách, nevyberať mobil, nenosiť peňaženku, mať len malú hotovosť a pod. Skutočnosť bola však úplne iná. Každý druhý mal mobil v ruke, žiadne socky až na pár žobrákov, ozaj pocit pohody a bezpečia. Telefón na šnúrke mala len moja manželka :-)

Až tretí deň bol beh v parku, krásne, a aj dosť podobných bežcov ako my, tuto v tomto meste nie je veľa možností na iný šport.

Ešte jeden beh po krásnych parkoch BA, bola nedeľa tak dosť bežcov. Ale tlačenica nebola :-).

V pondelok presun do Mar del Plata, dva týždne v BA by bolo moc :-). Cesta v pohode, okrem BA, kde sa doprava vymyká z našich zvyklostí. Ale lepšie šoférovať ako pasívne trpieť v taxíku :-)

Potom cca 400 km na poloprázdnych cestách, len pár dediniek, resp. domčekov, inak len argentínska pampa a tisíce dobytkov.

A potom beh po atlantickom pobreží, krásne a úplne iné ako BA.

Mar del Plata.

Toto je južne od Mar del Plata, nekonečné pláže dlhé desiatky km úplne bez ľudí.

Pár dôležitých postrehov pre ďalších cestovateľov :-)

-doprava, také moje zatiaľ poznatky, kruhové križovatky fungujú tak nejak divne, niekedy sa cesta ktorá ide rovno tvári, že je to hlavná cesta a autá v kruháku mu dávajú prednosť, značka nie je žiadna, tak podľa citu…

-veľa je jednosmeriek, ale značky neexistujú a tak je vidno smer len podľa stojacich áut :-). No a žiadne značky, že prednosť v jazde, alebo hlavná cesta neexistujú. Niekedy sa mi zdá, že platí pravidlo pravej ruky, ale niekedy nie:-). Vyznačené prúdy na ceste, ak sú, sa vôbec nerešpektujú, vodiči si robia svoje. Niekedy z 2 prúdov kľudne spravia aj 4 :-). Napriek ozaj hustej doprave a jazde na centimetre podľa citu sme zatiaľ nevideli ani jednu nehodu.

-vtipné je, že benzín sa tu volá nafta :-) dosť som bol z toho zmätený pri prvom tankovaní toho požičanca

-elektroauto sme tu zatiaľ nevideli, samozrejme ani nabíjaciu stanicu:-)

– surferi: je to samostatná kategória mne nepochopiteľných aktivít. Drvivá väčšina surferov prešla na tom surfe na vlne pár metrov, padla do vlny a zase sa musela dostať cez vlny tých pár metrov späť od brehu. Ale väčšina surferov už mala pádlo, ktorým sa mohla dostať cez tie vlny rýchlejšie. No čo už, pokrok nezastavíš:-) . A vydržali v tých studených vlnách hodiny…

Ako keby to na skialpe fungovalo takto:  keď sa niekto konečne vyštverá na kopec, potom zjazdí tak 30m, padne dolu hlavou do snehu a potom znova hore, a ešte ho zavalia 3-4 lavínky, sneh sa mu dostane do očí, uší, lyže hľadá niekoľko metrov od seba a zase hore. No a zase 30m dolu a potom znova…..a to celé hodiny:-)

– bežní plážníci väčšinou sedeli klasicky na piesku, niektorí išli do vody a robilo im radosť sa nechať zalievať vlnami a tvárili sa akože ich to baví :-)

– bežci, tých je tu v Mar del Plata ozaj veľa, hlavne ráno a navečer, v tej obedňajšej horúčave beháme len my, lebo sa nám nechce tak skoro vstávať:-)

-bikerov je pomenej, nie sú tu na to podmienky, len rovina a po pobreží. Za celý čas som videl len jeden e-bike, všetko na ľudský pohon, tieto moderné blbosti sem ešte nedorazili :-)

– v BA je ozaj taká rôzna všehochuť ženskej krásy, blondínky, čierne, štíhle , tmavšie, proste všetko. Pri našich bežeckých aktivitách sme stretávali hlavne tie štíhlejšie, v meste to bolo všelijak.

– v Mar del Plata už bolo tých blondíniek pomenej, boli hlavne také tmavšie. Boli aj štíhle, ale na pláži sme videli aj všeličo tlstejšie, a povedal by som, že dosť veľa.

 

To je na severe od Mar del Plata, tu sa už po pláži bežať nedá, je to prerušované útesmi, tak len nad nimi. Ale stále krásne výhľady na oceán a pobrežie.

Na druhý deň do Zarate už pre búdku. A zadarilo sa.

Búdka neporušená, všetko OK, na colnici som ale strávil 7 hod. A tak cesta začína…..

Ďalšie poznatky:

-cesty katastrofa, väčšie jamy som nezažil ani v Strednej Ázii

– chodci tu na prechodoch sú úplne ignorovaní, autá idú cez prechody ako keby neboli, nechápem teda načo sú

– ženy sú tu neprimerane tlsté, málo štíhlych, také zadky a tuky som ešte nevidel, v BA to bolo lepšie :-)

– ľudia úplne super, ochotní pomôcť, obdivujú búdku, dajú sa do reči, sme takí exoti, väčšina ani nevie kde je Slovensko :-). Sme tu za celebrity :-)

Tak búdka prevzatá, teraz to začína. Nabratie vody a dieselu bez problémov, nákup tiež, problém bolo doplnenie nádrže na LPG. Tu autá jazdia na stlačený zemný plyn, ten do mojej nádrže nejde, LPG predávajú len vo fľašiach. Tak len preliať z fľaše a to nie je jednoduché. Po 3hod boji s expertom na plyn a prasknutím hadice sa podarilo dostať do nádrže cca 10l :-( . Tak hádam do Chile vydržíme, tam je to vraj v pohode.

Tak z tejto fľaše sme dostali do nádrže cca 10l, ale museli sme ju kúpiť celú :-(

No a už potom smer Andy, Mendoza. Jednotvárna cesta typu polia a plotíky, cca 800km, jedna noc pri peknom jazere v civilizácii, potom už flek sami pri riečke s tisícom škriekajúcich papagájov, ale v noci boli ticho :-)

Mendoza nákup, a ešte 140 km na flek, ten stál zato, už v Andách

A ráno sme dali oddychový deň od cestovania, krásny beh dolinou, po šotoline ktorá vedie až do výšky 4300 mnm. Až tam sme samozrejme nebežali:-). Aj tu, stretli sme pár miestnych, pozdrav, úsmev, úplne v pohode. A aj prvých gaučov s koňmi, takých asi ešte uvidíme hodne.

No a ráno ďalej, cesta už zaujímavejšia, napravo Andy a neskôr aj kaňony vyhlbené riekou, no a potom dolina smerom do Vale Hermoso. No a flek na spanie, to už je sen expedičákov :-). Nádhera sami, len potôčik a krásne výhľady.

Potvrdzuje sa, že highlighty sa nemusia hľadať len medzi preplnenými turistickými destináciami, ktoré majú zázemie hotelov, reštík, dopravy a pod. Ale krásne, tiché, bez ľudí sa dajú nájsť aj mimo nich. A hlavne keď mám všetko so sebou, dopravu, hotel, reštiku ..

Čo dodať k takejto nádhere? No a samozrejme realita je o moc krajšia….

Podotýkam, že my sme vo výške cca 2200 mnm,  a to sú kopčeky cca 4000 mnm a viac.

A ráno prvý bike v Andách, krásna túrka do pasu smerom na Valle Hermoso cca 2900 mnm, tú nadmorskú výšku bolo pri výšľape cítiť. Ale tie nádherné scenérie stáli zato.

A boli sme jediní, celoodpružený bike som zatiaľ v Argentíne nevidel :-)

A ráno 19.12. už ďalej na Ruta 40, skončil aj asfalt,  už šolina, rolety, kamene, max. 40km/hod. Ale stále sa bolo na čo pozerať.

Myslel som, že tu stretnem viac expedičákov, doteraz len jediný Nemec s nástavbou na pickupe. No a oproti na ceste pár motorkárov.

Dnes ďalej po ruta 40, silný vietor a nekonečná pampa. A celá cesta plotíky. Aj na zjavne nehostinnej pôde, veľa úsekov so žiadnym dobytkom, po kaňonoch, vyschnutých korytách riek. Sú v celej Argentíne, až je neuveriteľné, kde zohnali toľko tých drevených stĺpikov a dróty na ne. Sú to tisíce kilometrov. No a potom na bežnej pampe nájsť flek na spanie je veľmi ťažké, všetko napravo a naľavo od cesty sú plotíky. Veľakrát sú aj otvorené bránky, ale vstup na zjavne súkromný pozemok sa neodporúča :-)

Toto je klasika, drevené plotíky, ktoré rozdeľujú celú obrovskú Argentínu. Vraj je to super tvrdé drevo zo severu Argentíny, ale na tie tisíce km predsa museli vyrúbať celé lesy. Dosť nepochopiteľná vec..

 

Krásny flek na Laguna Blanca a vietor ako v Patagónii :-).

Cesta ďalej na juh, menilo sa to, stále bolo na čo pozerať,  veľmi málo obydlí, len kde je voda, ale cesta sa už umúdrila, bol asfalt a niekde aj veľmi dobrý, tak to ubiehalo. Až jazero Huechulafquen,  nádherné miesto dva metre od vody :-). Ten zasnežený kopec v diaľke je sopka Lanín, to je už na hraniciach s Chile.

Ďalší deň beh okolo jazera, teda nie celého, to by bolo cca 80 km a aj tak by to nešlo, celý okruh nie je priechodný.

No a ďalej, smer Bariloche, to už je ale na nás príliš veľké mesto so spústou leteckých turistov, vozia ich kade-tade po okolí. To už vynechávame a ideme ďalej, nájdeme krásne miesto pri jazere Mascardi, tam nás vyhodia rangeri, že spať na divoko sa nesmie, tak do kempu. Chceli sme dať bike hore k výhľadu na ľadovec, ale ráno od 10tej idú hore spústy áut s turistami z Bariloche, tak po tej ceste je to nebezpečné. Náhodou a nevinne sme sa dostali do masovky, ktorú nemusíme. Hore je ľadovec začiernený lávou a je to highlight. Tak len noc v kempe a odchod. Ale krásny kemp pri jazere.

Potom ďalej, El Bolson, a za ním jazero Epuyen, tam ako všade spústa kempov a nemožné nájsť voľný flek. Ale v kempe sme boli skoro sami, tak sa to dalo:-). Ale vyzerá, že sa bude dať okruh na biku tak bude vianočný bike

No a dnes štedrý večer, tak typická štedrovečerná večera, samozrejme argentínsky steak na grile. Kapra som nikde nezohnal :-)

A naša vianočná večera …

Aj tu, ako zatiaľ všade v Argentíne, príjemní ľudia, pozdravia, zamávajú ozaj ani tu nemám pocit nejakého nebezpečia. Majú čo robiť, aby uživili svoje rodiny, ale nevidím nejakú chudobu ako v slumoch v BA. Ale zase ani blahobyt…

No a tie ženy, tlsté, veľké zadky, no teda nič moc. Myslel som, že tu na vidieku musia makať na ich hospodárstvach, ale asi sa nepretrhnú :-). Ale nie je divu, samé empanadas, hamburgery, sladkosti tak to aj tak vyzerá :-). Nejaká trošku racionálnejšia strava tu neletí :-). A tlsté sú aj deti a teenageri. A tu už športujeme len my ako slovenskí exoti, nejaký bike alebo beh sme tu nevideli, teda okrem nás :-).

A bol aj vianočný bike, ale mapy-cz sklamali, to čo malo byť ako šotolina, bol len trial pre turistov v skalách.

Ráno cesta ďalej po Ruta 40, najprv aj kopčeky, potom nekonečná pampa a prudký vietor, z boku nás hádzalo, že som tých našich 10t ledva udržal. Našťastie sa cesta stočila na východ, tak zo zadu tak nevadil. A ozaj argentínska pustá pampa, dedinka tak po 100 km, haciendy len občas. Ale až na pár úsekov s jamami celkom dobrá cesta, ale pre vietor tak 50-60km/hod.

Ale plotíky musia byť :-). Stovky km aj zjavne nehostinnej pôdy ohradené. Riečka, okolo ktorej sme dlho išli, ohradená. Tak riečka, ale aj veľa jazier je tu súkromný majetok. A boli by tam krásne miesta. Aj pekné výhľady, ale nemožnosť odbočiť z cesty, žiadné poľné cesty, len plotíky. A teda nájsť flek ozaj nie je jednoduché. Nakoniec núdzovka na vedľajšej ceste za kopčekom, ktorý nás trochu chráni pred vetrom. a volá sa Paso Choiquenilahué, už aj vysloviť to je problém a nie tak ešte si to zapamätať :-).

A ešte poznámka, samozrejme v týchto pustaninách je to absolútne bez signálu. Ale Starlink je geniálny. Vždy som si myslel, že Musk je taký šašo a blázon, ale toto čo vytvoril je super. Možnosť komunikovať a zdielať všetko s rodinou a priateľmi doma, získavať informácie o okolí a pod.  je ozaj technický zázrak. A to nerobím reklamu Muskovi, ten ma neplatí :-). A veľa áut idúcich oproti má na čelnom skle starlink mini.

A ešte k platbám kartou. Prakticky všade sa dá bez problémov, tzv. tipy už ale v hotovosti, ale to je pár drobných, teda tuto pár tisíc:-). A keď zaplatím kartou a o pár sekúnd mi pípne mobil z mojej banky v SK, tak to už je nad môj technický pochop.

Ďalší deň plán len cca 150km, ale trochu sa nám pritvrdila cesta, po super asfalte zrazu diery, jazda na niektorých úsekoch krokom a potom miesto toho, aby opravili asfalt tak upravili bočné plochy na šotolinu. Zaujímavé riešenie :-). No a šotolina vie byť aj na 40-50km/hod, ale táto bola spočiatku kroková /jazda krokom/, potom už trochu lepšia. Tak asi 50km.

Pravý prúd asfalt, ale polmetrové jamy, ľavé dva šotolina, tiež nič moc, ale lepšie :-). A sorry za tie muchy na prednom skle, zatiaľ nám predné sklo neumyli na žiadnej pumpe :-)

Ale krásne miesto pri jazere Musters,  ale veľmi veterné. Celú noc návaly vetra, až búdka tancovala :-). Mal byť na druhý deň bike okolo jazera, ale úplné sci-fi, nárazy vetra by nás zhodili. Fotky na https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72177720330581256/  

Tak ďalej, až na pobrežie Atlantiku, cestou veľké ropné polia, krajina striedavá, ale stále sa bolo na čo pozerať.

Flečik na pláži, tu je to normálne :-)

Dnes 30.12.25 cesta opäť na juh /ako inak/:-) Samozrejme západný vietor, a teda miestami ozaj sila, hlavne nárazy, ktoré mykali búdku a tak max 60km/hod a to stále korigovanie volantom a k tomu vyjazdené koľaje. Bol to dosť záhul, teda pre šoféra :-). 300 km 60kou a neustále vyrovnávanie volantom dalo zabrať. Ale zase, vďaka iOverlander nádherné chránené miesto pred vetrom na brehu oceánu, tak to bola odmena :-).

A ráno sa vietor zmiloval, dalo sa na bike, tak krásna túrka po pobreží s nádhernými výhľadmi. Tak úplne netradičná činnosť na Silvestra a aj netradičný bike po pobreží Atlantiku.

A dnes na Nový rok, cesta ďalej na Rio Gallegos, vietor už klasika, dovolil tak 70km/hod, ale čo už, sme v Patagónii. A vraj Rio Gallegos je druhé najveternejšie miesto na svete :-). Zakempovanie pár km pred mestom, v kempe, ale tentokrát neľutujeme, veľa grilovacích miest, miestni úplne super, dokonca reštika a grilované mäsko, musím uznať, že na túto úroveň sa nechytám, bolo super. K tomu samozrejme červené vínko Malbec a všade okolo milí ľudia, už som vravel, sme za celebrity :-).

Novoročná večera s parťákmi v kempe Pescazaike v dedinke Guer Aike :-).

Dnes ďalej ako inak na juh, nefúkal vietor, tak jazda super. Colnica do Chile relatívne OK, zobrali nám len kúsok ananásu, mäso v mrazáku nechali :-). A potom na trajekt cez Magallanský priesmyk, a teda cesta do Ohňovej zeme. Na trajekte sme stretli prvých európskych cudzincov, a prekvapko, boli to Slováci. Tri rodiny na pickupoch, ale pracujú v Buenos Aires, tak to nie sú až takí praví cudzinci :-). Idú do Ushuaia, možno sa ešte stretneme..

Záber z trajektu cez Magallanský prieliv, maličký, ale zobral aj pár kamiónov. Asi to na tú dopravu stačí.

A už ďalej v Ohňovej zemi, bol som prekvapený, že tu už nie je pampa, ale zelená trávička, spústa dobytka, také príjemnejšie, zelené. Občas kopčeky, lagúny, pohodová krajina. A to som myslel, že čím viac na juh, tým väčšia pustina. A v Rio Grande bola teplota 20st. A potom prišli prvé stromy, potom lesy, kopce a už sa blížime k Ushuaia. No a tu to je, dorazili sme do najjužnejšieho mesta na svete.

Prší, ale tu to nie je nič výnimočné :-)

Ďalší deň už krásne počasie, tak beh trail Senda Costera na brehu zálivu Bahia Lapataia pri Ushuaia. Myslel som, že to bude taká pohodička, šotolinka pri jazere, ale nie, bolo aj veľa blata, koreňov, prudkých výšľapov. Ale nádherná príroda, tak super.

Ďalší deň sme plánovali sa trochu potúlať po meste, ten stred bol celkom originálny, ale absolútne žiadna šanca zaparkovať. Až po dlhom krúžení taký výklenok, ale samozrejme zákaz, tak ja aspoň na blikačky a Katka išla kúpiť aspoň nejaké suveníry. Je síce sezóna, ale takú plnku som si nepredstavoval, spústa áut, ľudí, mikrobusov, autobusov, a pritom je to mestečko, ktoré je vzdialené 600 km od Rio Gallegos a medzi len Rio Grande a okrem toho nič, a to myslím doslova :-). Samozrejme bolo veľa turistov, ale aj tak…

No a teda cesta späť, najprv pohodička, pekné počasie, v horách super výhľady, ale po kopcoch už klasický vietor, a cca 40 km od Rio Grande už sila, také som tu ešte nezažil. Hádzalo nás zo strany na stranu, prudké poryvy a tak sme to zabodli za takým útesom pri mori, ale ten útes zase ten vietor nejako pokrútil a aj na mieste sme tancovali :-) a navyše piesok sa sypal na búdku. No ale cestovanie nie je jednoduché a vyžaduje obete:-).

Krásne miesto, idylka pri oceáne, ale ten vetrisko.

Dnes 6.1. sme si vybrali trasu cez Porvenir a potom trajekt do Punta Arenas, podstatne dlhší, ako hlavná trasa, cca 2hod. Zase po ceste samozrejme vietor, bočný a to je najhoršie. Potom colnica, argentínska v poho, čílska už horšie, kontrola chladničky a čo nám minule prešlo, mäso v mrazáku, tentokrát nie, krásny mrazený biftek zhabali, vraj by sme priniesli vtáčiu chrípku :-). Tak hoci pri mínus 20st sa všetko zabije, a naviac po mori migrujú milióny vtákov a to im nevadí. A ešte keď zbadali biky, tak na ne museli vypísať tzv. TIV, t.j. dočasný dovoz dopravných prostriedkov :-). Úplní magori…

No a potom 100km šotolina do Porveniru, ale dosť dobrá, tak 50-60km/hod. Potom trajekt, ten už v pohode nebol, fúkal bočný vietor a vlny si pohadzovali s relatívne malým trajektom tak, že mi nebolo všetko jedno, niektoré deti plakali, voda sa liala na palubu, no nervičky boli :-(.

A zlatý klinec programu, podarilo sa na Shell pumpe natankovať do našej nádrže LPG,  trvalo to síce cca pol hodky, ale úľava, máme dosť plynu už asi na celý pobyt.

Tak po takom náročnom dni takéto miestečko pre náš hotel bol balzam na dušu :-)

Ale už to nie je more, ale jazero, tu sa to niekedy stráca, či je to morský záliv, alebo jazero :-)

Cesta ďalej na Puerto Natales, v pohode, rýchla. Horšie prišlo na odbočke k Torres del Paine, zlá šotolina s jamami, roletami, občas aj asfalt s dierami. To cca 50 km, a dosť veľká premávka s turistami, veľa prachu, no nič moc. Ale flek pred hranicou rezervácie to vynahradil :-)

Ale nedá mi, nechápem prístup štátu, vyberú ozaj veľa na vstupnom do parku, ale do cesty neinvestujú nič. Že sa cestovky nedomáhajú novej cesty, netlačia na jej výstavbu a ničia si svoje autá, majú nespokojných turistov, nuž niekedy sa rozum zastavuje nad JA:-)

A stále plotíky, celá krajina, Chile a aj Argentína je vzorne oplotíkovaná.  Ako si to môžu oplotiť a žiadny človek nemá právo ísť k jazeru, rieke a pod? Napr. rybári, ľudia, čo chcú piknikovať niekde pri jazere alebo rieke. To tam nikomu nevadí, len mne? :-) Rád by som videl kataster v týchto krajinách, či ľudia skutočne vlastnia aj jazerá a rieky:-).

Dnes beh krásnou prázdnou krajinou pri rieke Rio Serrano a jej prítoku. Bohužiaľ sme neprešli až k vodopádom, chodníček bol zatopený, asi je tu teraz veľa vody. Ale super..

Ráno už do rezervácie Torres del Paine, tam už prísne podmienky, žiadne státie hocikde, tak najprv na Lago Grey, samozrejme beh, krásne výhľady, ale ten ľadovec bol dosť ďaleko.

Potom už presun do Pehoe kempu, ale fajn, málo ľudí a pohoda, tak takéto kempy môžu byť. Ale napriek grilovacím miestam, ktoré sme využili ugrilovaním perfektných rebierok, bol prísny zákaz otvoreného ohňa a grilovania. Ale my sme to stihli bez toho aby prišiel ranger pre pokutu :-)

A potom už ráno na Salto Grande Pehoe a krásny beh k vodopádu a ďalej na výhľad na Torres del Paine. Tuto v horách sme úplne jediní bežci, všetci sa pomaličky presúvajú ako turisti. Ale neboli tu davy ako na Téryho chatu :-)

A ešte poznámka, chilské vína mi nechutia, argentínsky Malbec je podstatne lepší.

Ďalej cesta do El Calafate a zajtra highlight Perito Moreno. Hranice OK, žiadne problémy. Cesta nič moc, klasika argentínska pampa. Flek asi 3 km od rezervácie, samozrejme vďaka iOverlander :-), vedľa nás tri nemecké expedičáky, jeden Mercedes, tak 10m dĺžka, dve malé deti, cca 3-5 ročné, tým je asi jedno kde sú :-). Takto trápiť deti, sedieť denne dlhé hodiny v aute bez pohybu, kontaktov s inými deťmi, no neviem, prínos pre tie deti je nulový. Trochu egoizmus dospelých. Môj názor…

Tak dnes ľadovec Perito Moreno, ozaj nádhera a sila prírody. Samozrejme prírodná rezervácia a vstupné, ale cesta betónová, tak podstatne lepšie ako Torres del Paine.

Tak to je dôkaz, že som tam bol a nevymýšľam si :-).

Tie highlighty sú super, ale musí tomu človek niečo obetovať. Vstávať ráno o 6:30 aby nás neušľapali davy, strpieť to množstvo ľudí, rešpektovať všetky zákazy v národných parkoch. Ja mám radšej takú slobodu a voľnosť, ale toto musí človek absolvovať, stojí to zato. Áno, cestovanie vyžaduje obete :-)

Tak ďalej k rieke Santa Cruz s krásnym miestom a potom na druhý deň Lago Viedma, tam jedna noc a ráno bežík proti vetru, to ako keby bol kopec :-), potom už smer El Chalten a highlight Fitz Roy a priľahlé treky, tak tam sa asi zdržíme pár dní ak počasie a vietor to dovolí.