Južná Amerika 2025/2026

 

Fotky na :  https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72177720330581256/

Tak dlho pripravovaná cesta je realitou. Skladá sa z dvoch fáz, zaslanie MANa loďou do Zarate/prístav pri Buenos Aires/ a z nášho letu do Buenos Aires /ďalej len BA/. Prvá fáza je podstatne zložitejšia ako druhá. Asi dva mesiace vopred treba objednať konkrétnu loď z Hamburgu, príp. z iného európskeho prístavu. Na prepravu sú prísne podmienky, v aute nesmú byť žiadne potraviny, tekutiny, čistiace prostriedky, batérie, a ešte všeličo iné, všetko musí byť uložené v skrinkách. Žiadne plynové fľaše, ak je vstavaná nádrž musí byť certifikát o prázdnej nádrži. Ten spravia len v Hamburgu u jednej firmy, napriek tomu, že som mal prázdnu nádrž na plyn a aj kúrenie vyplo, trvalo 6 hod, kým spálili všetok plyn. Potom ešte prehliadka od Grimaldi, tzv “survey”,  že či je všetko v búdke podľa ich predpisov a búdka potom bye-bye. Snáď sa stretneme v Zarate.

No a z Hamburgu lietadlom do Viedne a domov. Auto ide do Zarate 4 týždne, najhoršie bolo, že loď už pri nalodení meškala cca mesiac, a teda nami bookované letenky sme museli zmeniť, druhýkrát to nešlo a tak sa stalo, že budeme 2 týždne v BA a okolí. Tak ja, anti-mestský jedinec tu musím stráviť taký dlhý čas v aglomerácii cca 18mil. obyvateľov. Ale čo už, cestovanie vyžaduje obete :-)

Toto je výhľad na BA z lietadla, a to ešte nevidíme celú. Je to len okraj, tá mrakodrapová časť je mimo. Ubytko sme objednali ešte doma, pri veľkom parku s jazierkami. Prvé dva dni bola mestská turistika, pochodili sme toho veľa, taxíkmi aj peši. Jazdy taxíkom bol adrenalín, zažil som už všeličo, ale toto bolo aj na mňa moc. Veľmi hustá doprava, aj napriek hlavným, širokým, mnoho prúdovým cestám. Jazdí sa podľa citu, doslova na centimetre. Aj tak sa stojí v šórach na každom semafóre.

Pred cestou som čítal veľa komentárov o bezpečnosti v argentínskych mestách, nevyberať mobil, nenosiť peňaženku, mať len malú hotovosť a pod. Skutočnosť bola však úplne iná. Každý druhý mal mobil v ruke, žiadne socky až na pár žobrákov, ozaj pocit pohody a bezpečia. Telefón na šnúrke mala len moja manželka :-)

Až tretí deň bol beh v parku, krásne, a aj dosť podobných bežcov ako my, tuto v tomto meste nie je veľa možností na iný šport.

Ešte jeden beh po krásnych parkoch BA, bola nedeľa tak dosť bežcov. Ale tlačenica nebola :-).

V pondelok presun do Mar del Plata, dva týždne v BA by bolo moc :-). Cesta v pohode, okrem BA, kde sa doprava vymyká z našich zvyklostí. Ale lepšie šoférovať ako pasívne trpieť v taxíku :-)

Potom cca 400 km na poloprázdnych cestách, len pár dediniek, resp. domčekov, inak len argentínska pampa a tisíce dobytkov.

A potom beh po atlantickom pobreží, krásne a úplne iné ako BA.

Mar del Plata.

Toto je južne od Mar del Plata, nekonečné pláže dlhé desiatky km úplne bez ľudí.

Pár dôležitých postrehov pre ďalších cestovateľov :-)

-doprava, také moje zatiaľ poznatky, kruhové križovatky fungujú tak nejak divne, niekedy sa cesta ktorá ide rovno tvári, že je to hlavná cesta a autá v kruháku mu dávajú prednosť, značka nie je žiadna, tak podľa citu…

-veľa je jednosmeriek, ale značky neexistujú a tak je vidno smer len podľa stojacich áut :-). No a žiadne značky, že prednosť v jazde, alebo hlavná cesta neexistujú. Niekedy sa mi zdá, že platí pravidlo pravej ruky, ale niekedy nie:-). Vyznačené prúdy na ceste, ak sú, sa vôbec nerešpektujú, vodiči si robia svoje. Niekedy z 2 prúdov kľudne spravia aj 4 :-). Napriek ozaj hustej doprave a jazde na centimetre podľa citu sme zatiaľ nevideli ani jednu nehodu.

-vtipné je, že benzín sa tu volá nafta :-) dosť som bol z toho zmätený pri prvom tankovaní toho požičanca

-elektroauto sme tu zatiaľ nevideli, samozrejme ani nabíjaciu stanicu:-)

– surferi: je to samostatná kategória mne nepochopiteľných aktivít. Drvivá väčšina surferov prešla na tom surfe na vlne pár metrov, padla do vlny a zase sa musela dostať cez vlny tých pár metrov späť od brehu. Ale väčšina surferov už mala pádlo, ktorým sa mohla dostať cez tie vlny rýchlejšie. No čo už, pokrok nezastavíš:-) . A vydržali v tých studených vlnách hodiny…

Ako keby to na skialpe fungovalo takto:  keď sa niekto konečne vyštverá na kopec, potom zjazdí tak 30m, padne dolu hlavou do snehu a potom znova hore, a ešte ho zavalia 3-4 lavínky, sneh sa mu dostane do očí, uší, lyže hľadá niekoľko metrov od seba a zase hore. No a zase 30m dolu a potom znova…..a to celé hodiny:-)

– bežní plážníci väčšinou sedeli klasicky na piesku, niektorí išli do vody a robilo im radosť sa nechať zalievať vlnami a tvárili sa akože ich to baví :-)

– bežci, tých je tu v Mar del Plata ozaj veľa, hlavne ráno a navečer, v tej obedňajšej horúčave beháme len my, lebo sa nám nechce tak skoro vstávať:-)

-bikerov je pomenej, nie sú tu na to podmienky, len rovina a po pobreží. Za celý čas som videl len jeden e-bike, všetko na ľudský pohon, tieto moderné blbosti sem ešte nedorazili :-)

– v BA je ozaj taká rôzna všehochuť ženskej krásy, blondínky, čierne, štíhle , tmavšie, proste všetko. Pri našich bežeckých aktivitách sme stretávali hlavne tie štíhlejšie, v meste to bolo všelijak.

– v Mar del Plata už bolo tých blondíniek pomenej, boli hlavne také tmavšie. Boli aj štíhle, ale na pláži sme videli aj všeličo tlstejšie, a povedal by som, že dosť veľa.

 

To je na severe od Mar del Plata, tu sa už po pláži bežať nedá, je to prerušované útesmi, tak len nad nimi. Ale stále krásne výhľady na oceán a pobrežie.

Na druhý deň do Zarate už pre búdku. A zadarilo sa.

Búdka neporušená, všetko OK, na colnici som ale strávil 7 hod. A tak cesta začína…..

Ďalšie poznatky:

-cesty katastrofa, väčšie jamy som nezažil ani v Strednej Ázii

– chodci tu na prechodoch sú úplne ignorovaní, autá idú cez prechody ako keby neboli, nechápem teda načo sú

– ženy sú tu neprimerane tlsté, málo štíhlych, také zadky a tuky som ešte nevidel, v BA to bolo lepšie :-)

– ľudia úplne super, ochotní pomôcť, obdivujú búdku, dajú sa do reči, sme takí exoti, väčšina ani nevie kde je Slovensko :-). Sme tu za celebrity :-)

Tak búdka prevzatá, teraz to začína. Nabratie vody a dieselu bez problémov, nákup tiež, problém bolo doplnenie nádrže na LPG. Tu autá jazdia na stlačený zemný plyn, ten do mojej nádrže nejde, LPG predávajú len vo fľašiach. Tak len preliať z fľaše a to nie je jednoduché. Po 3hod boji s expertom na plyn a prasknutím hadice sa podarilo dostať do nádrže cca 10l :-( . Tak hádam do Chile vydržíme, tam je to vraj v pohode.

Tak z tejto fľaše sme dostali do nádrže cca 10l, ale museli sme ju kúpiť celú :-(

No a už potom smer Andy, Mendoza. Jednotvárna cesta typu polia a plotíky, cca 800km, jedna noc pri peknom jazere v civilizácii, potom už flek sami pri riečke s tisícom škriekajúcich papagájov, ale v noci boli ticho :-)

Mendoza nákup, a ešte 140 km na flek, ten stál zato, už v Andách

A ráno sme dali oddychový deň od cestovania, krásny beh dolinou, po šotoline ktorá vedie až do výšky 4300 mnm. Až tam sme samozrejme nebežali:-). Aj tu, stretli sme pár miestnych, pozdrav, úsmev, úplne v pohode. A aj prvých gaučov s koňmi, takých asi ešte uvidíme hodne.

No a ráno ďalej, cesta už zaujímavejšia, napravo Andy a neskôr aj kaňony vyhlbené riekou, no a potom dolina smerom do Vale Hermoso. No a flek na spanie, to už je sen expedičákov :-). Nádhera sami, len potôčik a krásne výhľady.

Potvrdzuje sa, že highlighty sa nemusia hľadať len medzi preplnenými turistickými destináciami, ktoré majú zázemie hotelov, reštík, dopravy a pod. Ale krásne, tiché, bez ľudí sa dajú nájsť aj mimo nich. A hlavne keď mám všetko so sebou, dopravu, hotel, reštiku ..

Čo dodať k takejto nádhere? No a samozrejme realita je o moc krajšia….

Podotýkam, že my sme vo výške cca 2200 mnm,  a to sú kopčeky cca 4000 mnm a viac.

A ráno prvý bike v Andách, krásna túrka do pasu smerom na Valle Hermoso cca 2900 mnm, tú nadmorskú výšku bolo pri výšľape cítiť. Ale tie nádherné scenérie stáli zato.

A boli sme jediní, celoodpružený bike som zatiaľ v Argentíne nevidel :-)

A ráno 19.12. už ďalej na Ruta 40, skončil aj asfalt,  už šolina, rolety, kamene, max. 40km/hod. Ale stále sa bolo na čo pozerať.

Myslel som, že tu stretnem viac expedičákov, doteraz len jediný Nemec s nástavbou na pickupe. No a oproti na ceste pár motorkárov.

Dnes ďalej po ruta 40, silný vietor a nekonečná pampa. A celá cesta plotíky. Aj na zjavne nehostinnej pôde, veľa úsekov so žiadnym dobytkom, po kaňonoch, vyschnutých korytách riek. Sú v celej Argentíne, až je neuveriteľné, kde zohnali toľko tých drevených stĺpikov a dróty na ne. Sú to tisíce kilometrov. No a potom na bežnej pampe nájsť flek na spanie je veľmi ťažké, všetko napravo a naľavo od cesty sú plotíky. Veľakrát sú aj otvorené bránky, ale vstup na zjavne súkromný pozemok sa neodporúča :-)

Toto je klasika, drevené plotíky, ktoré rozdeľujú celú obrovskú Argentínu. Vraj je to super tvrdé drevo zo severu Argentíny, ale na tie tisíce km predsa museli vyrúbať celé lesy. Dosť nepochopiteľná vec..

 

Krásny flek na Laguna Blanca a vietor ako v Patagónii :-).

Cesta ďalej na juh, menilo sa to, stále bolo na čo pozerať,  veľmi málo obydlí, len kde je voda, ale cesta sa už umúdrila, bol asfalt a niekde aj veľmi dobrý, tak to ubiehalo. Až jazero Huechulafquen,  nádherné miesto dva metre od vody :-). Ten zasnežený kopec v diaľke je sopka Lanín, to je už na hraniciach s Chile.

Ďalší deň beh okolo jazera, teda nie celého, to by bolo cca 80 km a aj tak by to nešlo, celý okruh nie je priechodný.

No a ďalej, smer Bariloche, to už je ale na nás príliš veľké mesto so spústou leteckých turistov, vozia ich kade-tade po okolí. To už vynechávame a ideme ďalej, nájdeme krásne miesto pri jazere Mascardi, tam nás vyhodia rangeri, že spať na divoko sa nesmie, tak do kempu. Chceli sme dať bike hore k výhľadu na ľadovec, ale ráno od 10tej idú hore spústy áut s turistami z Bariloche, tak po tej ceste je to nebezpečné. Náhodou a nevinne sme sa dostali do masovky, ktorú nemusíme. Hore je ľadovec začiernený lávou a je to highlight. Tak len noc v kempe a odchod. Ale krásny kemp pri jazere.

Potom ďalej, El Bolson, a za ním jazero Epuyen, tam ako všade spústa kempov a nemožné nájsť voľný flek. Ale v kempe sme boli skoro sami, tak sa to dalo:-). Ale vyzerá, že sa bude dať okruh na biku tak bude vianočný bike

No a dnes štedrý večer, tak typická štedrovečerná večera, samozrejme argentínsky steak na grile. Kapra som nikde nezohnal :-)

A naša vianočná večera …

Aj tu, ako zatiaľ všade v Argentíne, príjemní ľudia, pozdravia, zamávajú ozaj ani tu nemám pocit nejakého nebezpečia. Majú čo robiť, aby uživili svoje rodiny, ale nevidím nejakú chudobu ako v slumoch v BA. Ale zase ani blahobyt…

No a tie ženy, tlsté, veľké zadky, no teda nič moc. Myslel som, že tu na vidieku musia makať na ich hospodárstvach, ale asi sa nepretrhnú :-). Ale nie je divu, samé empanadas, hamburgery, sladkosti tak to aj tak vyzerá :-). Nejaká trošku racionálnejšia strava tu neletí :-). A tlsté sú aj deti a teenageri. A tu už športujeme len my ako slovenskí exoti, nejaký bike alebo beh sme tu nevideli, teda okrem nás :-).

A bol aj vianočný bike, ale mapy-cz sklamali, to čo malo byť ako šotolina, bol len trial pre turistov v skalách.

Ráno cesta ďalej po Ruta 40, najprv aj kopčeky, potom nekonečná pampa a prudký vietor, z boku nás hádzalo, že som tých našich 10t ledva udržal. Našťastie sa cesta stočila na východ, tak zo zadu tak nevadil. A ozaj argentínska pustá pampa, dedinka tak po 100 km, haciendy len občas. Ale až na pár úsekov s jamami celkom dobrá cesta, ale pre vietor tak 50-60km/hod.

Ale plotíky musia byť :-). Stovky km aj zjavne nehostinnej pôdy ohradené. Riečka, okolo ktorej sme dlho išli, ohradená. Tak riečka, ale aj veľa jazier je tu súkromný majetok. A boli by tam krásne miesta. Aj pekné výhľady, ale nemožnosť odbočiť z cesty, žiadné poľné cesty, len plotíky. A teda nájsť flek ozaj nie je jednoduché. Nakoniec núdzovka na vedľajšej ceste za kopčekom, ktorý nás trochu chráni pred vetrom. a volá sa Paso Choiquenilahué, už aj vysloviť to je problém a nie tak ešte si to zapamätať :-).

A ešte poznámka, samozrejme v týchto pustaninách je to absolútne bez signálu. Ale Starlink je geniálny. Vždy som si myslel, že Musk je taký šašo a blázon, ale toto čo vytvoril je super. Možnosť komunikovať a zdielať všetko s rodinou a priateľmi doma, získavať informácie o okolí a pod.  je ozaj technický zázrak. A to nerobím reklamu Muskovi, ten ma neplatí :-). A veľa áut idúcich oproti má na čelnom skle starlink mini.

A ešte k platbám kartou. Prakticky všade sa dá bez problémov, tzv. tipy už ale v hotovosti, ale to je pár drobných, teda tuto pár tisíc:-). A keď zaplatím kartou a o pár sekúnd mi pípne mobil z mojej banky v SK, tak to už je nad môj technický pochop.

Ďalší deň plán len cca 150km, ale trochu sa nám pritvrdila cesta, po super asfalte zrazu diery, jazda na niektorých úsekoch krokom a potom miesto toho, aby opravili asfalt tak upravili bočné plochy na šotolinu. Zaujímavé riešenie :-). No a šotolina vie byť aj na 40-50km/hod, ale táto bola spočiatku kroková /jazda krokom/, potom už trochu lepšia. Tak asi 50km.

Pravý prúd asfalt, ale polmetrové jamy, ľavé dva šotolina, tiež nič moc, ale lepšie :-). A sorry za tie muchy na prednom skle, zatiaľ nám predné sklo neumyli na žiadnej pumpe :-)

Ale krásne miesto pri jazere Musters,  ale veľmi veterné. Celú noc návaly vetra, až búdka tancovala :-). Mal byť na druhý deň bike okolo jazera, ale úplné sci-fi, nárazy vetra by nás zhodili. Fotky na https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72177720330581256/  

Tak ďalej, až na pobrežie Atlantiku, cestou veľké ropné polia, krajina striedavá, ale stále sa bolo na čo pozerať.

Flečik na pláži, tu je to normálne :-)

Dnes 30.12.25 cesta opäť na juh /ako inak/:-) Samozrejme západný vietor, a teda miestami ozaj sila, hlavne nárazy, ktoré mykali búdku a tak max 60km/hod a to stále korigovanie volantom a k tomu vyjazdené koľaje. Bol to dosť záhul, teda pre šoféra :-). 300 km 60kou a neustále vyrovnávanie volantom dalo zabrať. Ale zase, vďaka iOverlander nádherné chránené miesto pred vetrom na brehu oceánu, tak to bola odmena :-).

A ráno sa vietor zmiloval, dalo sa na bike, tak krásna túrka po pobreží s nádhernými výhľadmi. Tak úplne netradičná činnosť na Silvestra a aj netradičný bike po pobreží Atlantiku.

A dnes na Nový rok, cesta ďalej na Rio Gallegos, vietor už klasika, dovolil tak 70km/hod, ale čo už, sme v Patagónii. A vraj Rio Gallegos je druhé najveternejšie miesto na svete :-). Zakempovanie pár km pred mestom, v kempe, ale tentokrát neľutujeme, veľa grilovacích miest, miestni úplne super, dokonca reštika a grilované mäsko, musím uznať, že na túto úroveň sa nechytám, bolo super. K tomu samozrejme červené vínko Malbec a všade okolo milí ľudia, už som vravel, sme za celebrity :-).

Novoročná večera s parťákmi v kempe Pescazaike v dedinke Guer Aike :-).

Dnes ďalej ako inak na juh, nefúkal vietor, tak jazda super. Colnica do Chile relatívne OK, zobrali nám len kúsok ananásu, mäso v mrazáku nechali :-). A potom na trajekt cez Magallanský priesmyk, a teda cesta do Ohňovej zeme. Na trajekte sme stretli prvých európskych cudzincov, a prekvapko, boli to Slováci. Tri rodiny na pickupoch, ale pracujú v Buenos Aires, tak to nie sú až takí praví cudzinci :-). Idú do Ushuaia, možno sa ešte stretneme..

Záber z trajektu cez Magallanský prieliv, maličký, ale zobral aj pár kamiónov. Asi to na tú dopravu stačí.

A už ďalej v Ohňovej zemi, bol som prekvapený, že tu už nie je pampa, ale zelená trávička, spústa dobytka, také príjemnejšie, zelené. Občas kopčeky, lagúny, pohodová krajina. A to som myslel, že čím viac na juh, tým väčšia pustina. A v Rio Grande bola teplota 20st. A potom prišli prvé stromy, potom lesy, kopce a už sa blížime k Ushuaia. No a tu to je, dorazili sme do najjužnejšieho mesta na svete.

Prší, ale tu to nie je nič výnimočné :-)

Ďalší deň už krásne počasie, tak beh trail Senda Costera na brehu zálivu Bahia Lapataia pri Ushuaia. Myslel som, že to bude taká pohodička, šotolinka pri jazere, ale nie, bolo aj veľa blata, koreňov, prudkých výšľapov. Ale nádherná príroda, tak super.

Ďalší deň sme plánovali sa trochu potúlať po meste, ten stred bol celkom originálny, ale absolútne žiadna šanca zaparkovať. Až po dlhom krúžení taký výklenok, ale samozrejme zákaz, tak ja aspoň na blikačky a Katka išla kúpiť aspoň nejaké suveníry. Je síce sezóna, ale takú plnku som si nepredstavoval, spústa áut, ľudí, mikrobusov, autobusov, a pritom je to mestečko, ktoré je vzdialené 600 km od Rio Gallegos a medzi len Rio Grande a okrem toho nič, a to myslím doslova :-). Samozrejme bolo veľa turistov, ale aj tak…

No a teda cesta späť, najprv pohodička, pekné počasie, v horách super výhľady, ale po kopcoch už klasický vietor, a cca 40 km od Rio Grande už sila, také som tu ešte nezažil. Hádzalo nás zo strany na stranu, prudké poryvy a tak sme to zabodli za takým útesom pri mori, ale ten útes zase ten vietor nejako pokrútil a aj na mieste sme tancovali :-) a navyše piesok sa sypal na búdku. No ale cestovanie nie je jednoduché a vyžaduje obete:-).

Krásne miesto, idylka pri oceáne, ale ten vetrisko.

Dnes 6.1. sme si vybrali trasu cez Porvenir a potom trajekt do Punta Arenas, podstatne dlhší, ako hlavná trasa, cca 2hod. Zase po ceste samozrejme vietor, bočný a to je najhoršie. Potom colnica, argentínska v poho, čílska už horšie, kontrola chladničky a čo nám minule prešlo, mäso v mrazáku, tentokrát nie, krásny mrazený biftek zhabali, vraj by sme priniesli vtáčiu chrípku :-). Tak hoci pri mínus 20st sa všetko zabije, a naviac po mori migrujú milióny vtákov a to im nevadí. A ešte keď zbadali biky, tak na ne museli vypísať tzv. TIV, t.j. dočasný dovoz dopravných prostriedkov :-). Úplní magori…

No a potom 100km šotolina do Porveniru, ale dosť dobrá, tak 50-60km/hod. Potom trajekt, ten už v pohode nebol, fúkal bočný vietor a vlny si pohadzovali s relatívne malým trajektom tak, že mi nebolo všetko jedno, niektoré deti plakali, voda sa liala na palubu, no nervičky boli :-(.

A zlatý klinec programu, podarilo sa na Shell pumpe natankovať do našej nádrže LPG,  trvalo to síce cca pol hodky, ale úľava, máme dosť plynu už asi na celý pobyt.

Tak po takom náročnom dni takéto miestečko pre náš hotel bol balzam na dušu :-)

Ale už to nie je more, ale jazero, tu sa to niekedy stráca, či je to morský záliv, alebo jazero :-)

Cesta ďalej na Puerto Natales, v pohode, rýchla. Horšie prišlo na odbočke k Torres del Paine, zlá šotolina s jamami, roletami, občas aj asfalt s dierami. To cca 50 km, a dosť veľká premávka s turistami, veľa prachu, no nič moc. Ale flek pred hranicou rezervácie to vynahradil :-)

Ale nedá mi, nechápem prístup štátu, vyberú ozaj veľa na vstupnom do parku, ale do cesty neinvestujú nič. Že sa cestovky nedomáhajú novej cesty, netlačia na jej výstavbu a ničia si svoje autá, majú nespokojných turistov, nuž niekedy sa rozum zastavuje nad JA:-)

A stále plotíky, celá krajina, Chile a aj Argentína je vzorne oplotíkovaná.  Ako si to môžu oplotiť a žiadny človek nemá právo ísť k jazeru, rieke a pod? Napr. rybári, ľudia, čo chcú piknikovať niekde pri jazere alebo rieke. To tam nikomu nevadí, len mne? :-) Rád by som videl kataster v týchto krajinách, či ľudia skutočne vlastnia aj jazerá a rieky:-).

Dnes beh krásnou prázdnou krajinou pri rieke Rio Serrano a jej prítoku. Bohužiaľ sme neprešli až k vodopádom, chodníček bol zatopený, asi je tu teraz veľa vody. Ale super..

Ráno už do rezervácie Torres del Paine, tam už prísne podmienky, žiadne státie hocikde, tak najprv na Lago Grey, samozrejme beh, krásne výhľady, ale ten ľadovec bol dosť ďaleko.

Potom už presun do Pehoe kempu, ale fajn, málo ľudí a pohoda, tak takéto kempy môžu byť. Ale napriek grilovacím miestam, ktoré sme využili ugrilovaním perfektných rebierok, bol prísny zákaz otvoreného ohňa a grilovania. Ale my sme to stihli bez toho aby prišiel ranger pre pokutu :-)

A potom už ráno na Salto Grande Pehoe a krásny beh k vodopádu a ďalej na výhľad na Torres del Paine. Tuto v horách sme úplne jediní bežci, všetci sa pomaličky presúvajú ako turisti. Ale neboli tu davy ako na Téryho chatu :-)

A ešte poznámka, chilské vína mi nechutia, argentínsky Malbec je podstatne lepší.

Ďalej cesta do El Calafate a zajtra highlight Perito Moreno. Hranice OK, žiadne problémy. Cesta nič moc, klasika argentínska pampa. Flek asi 3 km od rezervácie, samozrejme vďaka iOverlander :-), vedľa nás tri nemecké expedičáky, jeden Mercedes, tak 10m dĺžka, dve malé deti, cca 3-5 ročné, tým je asi jedno kde sú :-). Takto trápiť deti, sedieť denne dlhé hodiny v aute bez pohybu, kontaktov s inými deťmi, no neviem, prínos pre tie deti je nulový. Trochu egoizmus dospelých. Môj názor…

Tak dnes ľadovec Perito Moreno, ozaj nádhera a sila prírody. Samozrejme prírodná rezervácia a vstupné, ale cesta betónová, tak podstatne lepšie ako Torres del Paine.

Tak to je dôkaz, že som tam bol a nevymýšľam si :-).

Tie highlighty sú super, ale musí tomu človek niečo obetovať. Vstávať ráno o 6:30 aby nás neušľapali davy, strpieť to množstvo ľudí, rešpektovať všetky zákazy v národných parkoch. Ja mám radšej takú slobodu a voľnosť, ale toto musí človek absolvovať, stojí to zato. Áno, cestovanie vyžaduje obete :-)

Tak ďalej k rieke Santa Cruz s krásnym miestom a potom na druhý deň Lago Viedma, tam jedna noc a ráno bežík proti vetru, to ako keby bol kopec :-), potom už smer El Chalten a highlight Fitz Roy a priľahlé treky, tak tam sa asi zdržíme pár dní ak počasie a vietor to dovolí.

Dnes 15.1.06 skoro ráno do El Chalten, potom beh na Lagunu Torre. Bohužiaľ dosť ľudí, ale zase nebol to zástup :-).  9,5 km hore a to isté samozrejme späť .

Neboli sme jediní bežci, cestou späť nás predbehli dve štíhle mladé bežkyne, ale inak len turisti ktorých sme museli nekonečne predbiehať. Boli samozrejme aj úseky, kde sa behať nedalo, resp. by bolo riziko pádu, ale aj tak 6hod túru sme spravili za 4hod.

Chceli sme ísť na iný flek, k Rio Electrico, ale na zlej šotoline zrazu mostík že 6t, tak späť a išli sme na náš predchádzajúci flek.

Už druhý deň v kempe, čakáme na jasné počasie, dnes len jemný bežík a zajtra ideme na highlight do Laguny de los Tres pod Fitz Roy, celkom 22 km behu, alebo aj prudkého stúpania.

Tak zadarilo sa, ale nebolo to jednoduché. Posledný výšľap bol niečo, čo už zasahuje výrazne do turistiky, prudké stúpanie po skalách a skalkách, beh ani náhodou, bolo to cca 700 výškových metrov. Ja som viac na to behanie, ale čo už :-) Ale aj behania bolo dosť :-) A tie výhľady stáli zato. Nádherné počasie, skoro bezvetrie, čo je v Patagónii neobvyklé, no proste topka. A predbiehali sme hore len my, len zase cestou späť jedna mladá, štíhla bežkyňa bola rýchlejšia :-). Ale masovka, predbiehali sme, zástupy oproti, miestami čakanie v úzkych pasážach, no nič moc. Ale prežili sme, výsledok stál zato. A dokonca sme videli aj párik kondorov, čo som myslel, že v takejto rušnej lokalite nemôžu byť. Tak aj takýto prídavok k tej nádhere sme zažili :-)

A ešte dôležitý poznatok, na tejto náročnej turistike už také tie pritlstlé baby moc nechodili, prakticky všetky aj keď nie úplne štíhle, tak vyšportované. Oplatí sa chodiť na Fitz Roy :-)

Dnes 19.1. sme po 5 dňoch vyštartovali z El Chaltén, smer ďalej na sever k hraniciam Chile. Užili sme si aj cca 70 km zlej šotoliny, ale čo už môže čakať človek od Ruta 40 :-). Zaujímavé je, že zrazu začne šotolina. Nie od nejakého mestečka, alebo tým, že sa prejde na vedľajšiu cestu. Na RN40 len tak začne, po 70 km skončí. Akokeby niekto povedal, že asfalt tuto už ďalej nenatiahneme, niekto nakreslí čiaru, že tuto už nie a hotovo. A samozrejme žiadny stavebný ruch, mechanizmy, že budeme pokračovať. Šotolina už zostane naveky :-) Nemá to tu veru nejakú logiku :-)

A dokonca na veľa úsekoch chýbali aj plotíky, už tu ozaj nikto nežije a nechová nejaký dobytok. Ale miesto sme našli fajn pri rieke Rio Chico.

Dnes ďalej na sever k hraniciam v Chile, cesta zaujímavá, skoro stále sa bolo na čo pozerať, prišli sme až k Lago Buenos Aires, druhé najväčšie jazero v Južnej Amerike po Titicaca. Vlny ako v mori, už aj kúpanie, teplota už cca 25st. A okolo v diaľke Andy, krása. A samozrejme žiadne zákazy pre obyťáky :-)

Dnes 21.1. už na hranice s Chile, dosť tam prísne kontrolovali potraviny, nejaké mäso sme aj schovali, tak mi cukalo :-) Ale vyhodili mi drevo, ktoré som mal ako zásobu na gril, neuveriteľné, im vadí drevo z inej krajiny :-), čo tam môže byť? Iný červotoč ako majú oni ? No a samozrejme všetko ovocie zhabali :-) Nuž nemá to tu logiku :-)

Ale od hraníc, až po koniec Lago Buenos Aires, t.j. cca 100 km bola to šotolina, veľmi ťažká, úseky vysoko nad jazerom, úzka cesta, rozbitá, veľa úsekov úzkych, prudké stúpania a klesania. Tak sme spravili tých 100 km za 7 hodín.

Teraz by sme v Chile mali pobudnúť dlhšie, prejsť ikonickú Carretera Austral, ak to bude podobné ako toto. tak to bude dlhá cesta :-). Nuž ale zase vravím, máme čo sme chceli :-)

Dnes 22.1. už carretera, šotolina, miestami zlá a niekde ešte horšia :-). Zastávka v Puerto Rio Tranquilo, výlet lodičkou na mramorové jaskyne, pekné, taká trochu masová turistika, ale pre zmenu nezaškodí :-)

Potom už ďalej, krásna krajina, zlá cesta, ale čo už…Ale tak ako v Argentíne, plotíky, nemožnosť sa dostať k jazeru, rieke, vyjsť si niekde na kopec v krásnej krajine, nájsť nejaké šotolinky na beh alebo bike. Celá cesta oplotená. Ozaj niečo, čo nechápem, brániť  ľuďom vo voľnom pohybe, v možnosti vyjsť si na nejaký kopec, loviť ryby v rieke alebo jazere. No a samozrejme aj voľných flekov na nocovanie je minimum, sú len tesne pri prašnej šotolinovej ceste, alebo len zázrak, ako sa stalo aj nám vďaka iOverlander :-). Jedna jediná odbočka bez bránky alebo plotíka k rieke a dokonca lesná cesta, zajtra ju skúsime prebehnúť, dúfam, že nás plotík nezastaví.

Tak dnešný deň len čiastočne úspešný, po 2 km nás nezastavili plotíky, ale zatopená cestička, tak späť. Potom sme sa pýtali miestneho kúsok od nás, ktorý griloval, že či to nie je zakázané kvôli požiarom v Chile, povedal, že nevie o tom. Tak všetko nachystané a keď som zapálil drevo, tak policajné auto, že sa nesmie, prísny zákaz v celom Chile. Naviac nás chceli poslať preč, že je tu zákaz kempovania. Ale môj neotrasiteľný argument, ktorý som už veľakrát úspešne použil, že už som pil alkohol a nemôžem odísť im zobral všetky argumenty a že teda dobre, môžeme ostať. Ale prekvapilo ma to, pokiaľ viem, voľné táborenie v Chile je povolené, tu nebol nijaký zákaz, ani plotík. Ale diskutuj s čílskym policajtom keď manželka ovláda len základnú španielčinu a ja už vôbec nie :-) No uvidíme, čo nás tu ešte čaká :-)

A ešte postreh, Carretera Austral, ikonická cesta krásnou krajinou ja zväčša šotolina. Vyzerá to idylicky, že nie je asfalt, ale je dosť veľká premávka, a všade kúdoly prachu. No a v tom sme videli sa trápiť dosť  bikerov na ťažko, akože prejsť Carreteru je výzva, no ale v tom prachu, to je teda sila. A samozrejme aj ísť na tých roletách plných štrku s bikom hore-dolu na ťažko, no teda, klobúk dolu.

Dnes cesta do Villa Cerro Castillo, zlá a ešte horšia šotolina :-), cesta k fleku podľa Ioverlander, ale tentokrát neúspešná, musel som po úzkej cestičke cúvať asi kilometer :-(. Potom už Villa, pár domčekov a flek za dedinou pri riečke, bolo tam viac kemperov, ale ako sme prichádzali, tak sme videli policajtov, ktorí všetkých vyhnali. Až po policajtoch sme zaparkovali na fleku, a keď prídu, máme známy argument :-). Je to tu ale zaujímavé, pýtali sme sa v Tourist Info, tam nás poslali, sem, že je to povolené. No a policajti vyhnali všetkých, hoci žiadna tabuľa zákazu tam nie je. Už druhý krát v Chile. Toto sa nám v Argentíne nestalo. No uvidíme ďalej.

Tak dnes, 25.1. konečne asfalt, už smer Coyhaique, je to také stredisko, mali sme tam vyhliadnutý flek a možnosť okruhu na biku, ale flek stroskotal na moste s 2,5m výškou. Tak len nákup a ďalej, nakoniec krásny flek na sútoku riek Rio Simpson a Rio Maniguales.

Zajtra možno už konečne dáme nejaký seriózny bežík, nejaký dlhší okruh na biku sa tu nedá, je tu krásna príroda, ale do nej sa nedá dostať, teda okrem oficiálnych trailov v národných parkoch. Všade plotíky, súkromný majetok, nejaké dlhšie zvážnice, ktoré by spájali pozemky tiež nie sú.

A ešte ku psom, všade, v Argentíne, ale aj v Chile sa voľne potulujú, sú pre každým domom, povaľujú sa na chodníkoch, sú na okraji ciest, pred reštikou, vojdú aj do obchodu. Ľudia to tolerujú, nevšímajú si ich, ani raz sme nezaznamenali u tých psov agresivitu, sú tu len ako rekvizita. Ale je jasné, že o nejakom čipovaní alebo očkovaní nemôže byť ani reč :-)

A k autám, tuto na vidieku s otrasnými cestami a usadlosťami mimo nich samozrejme jasne prevažujú 4×4 autá, a z nich hádam 90% pickupy. No a čo do nich vedia naložiť, je neuveriteľné. Stavebný materiál, ovce, štrk, kamene, kusy dosák, dokonca raft, na víkendy biky, člny, štvorkolku a veľa z nich aj obytnú nástavbu.

Tak dnes bežík vyšiel, krásne počasie, občas výhľady na rieku Rio Aysén, ale len cca 4km jedným smerom, potom nás zastavila bránka :-(

No a dnes ďalej, smer Chaitén, kde je trajekt. Cesta spočiatku super, asfaltka alebo betónka, nádherná príroda, ale asi 30 km pred Puyhuapi v sedle sa priostrilo, šotolina, zlá, naviac prudký lejak, neuveriteľné zákruty. No a Tichý Oceán nás privítal s defektom.

Na tom sedle jazdili pickupy, autobusy, bežné náklaďáky s cestnými pneu, a ja s terénnymi super gumami dostanem defekt :-( . A zjavne nie od kameňa, ale nejaký kliniec. Ale privolali sme pomoc, prišiel človek z pneuservisu s maličkým autom a s úplne jednoduchými nástrojmi dal dolu 100kg koleso, potom pneu, zalepil to, dal koleso späť. A už len dúfať, že to vydrží.

Dnes ďalej smer Chaitén, ďalej potom pôjdeme na trajekt do Quellon na ostrove Chiloa. Cestou nádherná divoká príroda, vodopády, skalné útesy, lesy.  Jedine to kazilo počasie, pršalo a vrcholy kopcov boli väčšinou v hmle. Ale aj tak, zážitok.

No ale žiadne lesné cesty, chodníčky, bikové cesty v lese. Nič. Len hustý les absolútne nepriechodný, podobný pralesu. Tá príroda je tu taká nedotknutá, že je to až moc. Nedá sa vyjsť na kopec, k vodopádu, zabehať si, a nejaký okruh na biku, to len snívať. A ešte samozrejme väčšinou plotíky, ale tie boli zbytočné, do takej húštiny sa aj tak nedá :-). Výnimkou je len pár oficiálnych trekov.

No a flek cca 25km za Chaitén pri oceáne so sopečným pieskom.

Dnes 30.1. pod sopku Chaiten, ktorá zničila v 2008 celé mestečko. Malo vtedy 5000 obyvateľov, po tej katastrofe sa obyvatelia postupne vracali, ale nie všetci, teraz má 1200 obyvateľov. Tak sme si na sopku vybehli, ale hlavne vyšľapali, bolo to prudké ale výsledok stál zato.

No a ráno do Chaitenu, tam máme trajekt do Quellonu. Nástup o 6:45, tak skoré vstávanie :-(. Plavba v pohode, ale potom cesta cez ostrov Chiloe sklamanie, moc domov, veľa áut na cestách, ruch, mesto Castro úplne preľudnené, potom nájsť kľudný flek už ozaj nie je jednoduché, odbočka na šotolinu, ešte jednu a potom k rieke, kde sme ozaj boli sami.

No ale potom ešte cca 4 autá, niekoľko kúpajúcich, piknikujúcich, ale inak kľud a pohoda. Tí ľudia tu to nemajú jednoduché. Bývajú v nejakom domčeku, všetky pozemky okolo sú oplotíkované, aj vstupy do mora, rieky, tak len ozaj na málo miestach sa dá ísť okúpať v rieke, piknikovať. Tak sa až divím, že tu je tak málo ľudí :-), ale zase 20km šotoliny z hlavnej cesty ich asi tak moc neláka, väčšinou asi sedia doma.

Dnes ďalej na sever, posledný trajekt /dúfam, že na celej ceste :-)/, kde sme sa dostali z ostrova Chiloe na pevninu. Tam dokonca kúsok diaľnice, platba len v hotovosti, kartu nebrali. Keby som nemal hotovosť tak neviem čo by sa dialo :-). No a na pevnine hľadanie fleku, ozaj zle, všetko bránky a plotíky, veľa domov aj na vedľajšej ceste, je to tu prehustené, musíme preraziť do hôr. Nakoniec až taký akože súkromný prírodný park pri rieke, no ale nie zadarmo. Ale pekný, prázdny.

Dnes 2.2. presun cez Puerto Varas, už úplná plnka, veľa cabaňas /chatiek/, hotelov, spústa áut, región sa volá Los Lagos a Vulkanos a samozrejme turisti. Potom ďalej už menej ľudí, viac pasienkov, kravičiek, ale všetko plotíky a bráničky, bez výnimky. Počasie dážď, sopky v hmle, tak nič moc. Ale lagos boli pekné :-). Flek z Ioverlander pri rieke, pod mostom, nič moc a pre mňa nízke a veľa rybárov, druhý úplná plnka, rafty a autobusíky s turistami, tak nakoniec zase len súkromný pozemok, taký park ale fajn, privítanie ako inak psami, ale boli aj slepice, mačka no a zlatý klinec dňa, alpaka :-)

Ráno ešte pozvanie majiteľa na kávu a pokec a má taký zvyk, aby každý hosť nechal v jeho kronike  recept na národné jedlo :-). Tak sme našli na webe bryndzové halušky :-). A ešte pokec, uznal že sú problémom nekonečné plotíky a bránky, ale s tým už sa nedá nič moc robiť, ľuďom to vyvlastniť nemôžu. Ale fajn človek, mal za ženu Švajčiarku. A ešte k ich domčekom, žiadna izolácia, dokonca okno nemal ani dvojité, teploty tu v zime mierne nad nulou, asi sú otužilí :-).

Potom už zase ďalej, ale cesty super, všetko asfalt, krásna krajina, jazerá, ale pri nich všetko buď vjazd do domčeka, chát, alebo cabaňos. Voľné vstupy autom k jazerám žiadne :-(. Tak pri dedinke Neltume kemp, ale super flek pri rieke. Tie kempy sú tu úplne odlišné ako v Európe. Prázdne, krásne miestečká, ticho, vybavenie minimálne, ale pohodička. Akurát sa čosi málo platí :-). Ráno by sa tu malo dať na trailoch behať, tak preto táto voľba :-). Treba aj trochu športu.

Tak takýto kemp nevadí.

Dnes skoro celý deň dážď, tak taký servisný deň a navečer socializácia v miestnej akokeby krčme-reštike. Tie ich jedlá všade rovnaké, také iné ako sme zvyknutí, ale zase najeme sa. Ale fantázia a rôzne kombinácie  ako napr. v stredomorskej kuchyni tu chýba. Keď ryba, tak len treska, losos alebo pstruh. Iné tu nepoznajú. Steak nič moc, nejaké varené mäská, no a samozrejme hranolky, hambáče a úplná jednička empanadas, čo je niečo zabalené v ceste.

V Chile je podstatne väčšie percento potomkov pôvodných obyvateľov. V Argentíne to bolo inak, v 19.a 20.storočí tam bola veľká vlna prisťahovalcov z Európy, to zanechalo výrazné stopy v súčasnej populácii, tu ich bolo zjavne menej. A naviac, veľmi veľa ľudí a dokonca aj detí v Chile má nadváhu a to je ešte slabé slovo. Asi je v tom aj genetika, ale určite aj tá ich strava a nedostatok pohybu.

Dnes cesta kúsok za Pucón, tam je krásny trek s výhľadom na 4 sopky. Cestou krásna krajina, hlavne prvá časť šotoliny okolo jazera Lago Neltume, trošku úzka a miestami trochu adrenalínu. Ale to sme čakali. Ale nečakali sme zácpy okolo Pucónu, šok. Aj keď je hlavná sezóna, ale aj tak.

Myslel som si, že to budú krásne, idylické jazerá, možnosť ísť až k vode, pohodička. Miesto toho všetko okolo jazera obsadené, hotely, chaty, súkromné pozemky, len pár miest k vode, aj to len peši, no des ako v Európe. Toto spolu so Santiagom a okolím je najľudnatejšia časť Chile, a je top sezóna. Navyše je to krásna krajina, hory, jazerá, sopky a tak všetci sa sem hrnú. Ale existovať sa dá len pri ceste a všetko vedľa je súkromné. Žiadny bike, žiadny beh po nejakých šotolinkách, len pri hlavnej ceste. Ale nakoniec sme sa predrali k východisku na trail, malé súkromné parkovisko v lese kde nás nechali prespať. A autá odišli, tak pokoj, len občas štekot psa a samozrejme ráno nás zobudí kohút :-)

No a ráno trek, neskôr aj beh na rovnejších úsekoch, krásna túrka až na výhľad na tri sopky,  a super aj cestička cez čílsky prales a ich ohromné stromy Araukaria, ktoré sa dožívajú až 1000 rokov. Cca 1100 výškových metrov a 16 km. No a samozrejme musím konštatovať, že hore nás nikto nepredbehol, predbiehali sme len my :-). Ale ľudí minimum, majú tu limit len 120 kúskov za deň, to sa na tej trase stratí.

Nuž a potom pár km smer Pucon a krásny flečik pri rieke.

A ešte taký postreh, v Patagónii sú veľmi silné vetry, ozaj je to sila. Je to západný vietor, ktorý ide z Tichého Oceánu a Andy to vraj nejako ešte zosilňujú. To by som chápal. Ale už nechápem, že tu, pri Tichom Oceáne je skoro bezvetrie, pohoda. Tak kde sa ten vietor v Patagónii berie?

Presun do Melipeuco, východisko do ďalšieho parku, tam pekný flečik pri riečke, druhý deň sme mali plán bike, ale zase nám počasie neprialo, ráno chlad, hmla a tak teda beh po okolí. Samozrejme, neskôr sa vyčasilo :-).

V pozadí sopka Llaima 3125mnm. Tu je tých sopiek neúrekom, niektoré sú ešte stále činné.

Dnes 9.2. presun ďalej na sever smer Santiago, Ruta 5 už diaľnica, dokonca platená, hustota dopravy ako u nás. Ale odbočka na západ na Ralco a zase hory, menej áut, pekný flek. Tu by sme chceli dať beh a aj bike. Počasie ale dážď, tak to o deň posúvame. Pomotali sme sa s búdkou po okolí, presvedčili sme sa, že tie cesty na kraj sveta sú ozaj desné :-). A to trebárs 100 km, smer nikde, okolo len pár domov a cesta potom končí. Nuž hory.

Tak dnes 11.2. dovolilo počasie aj beh. Krásna príroda, prvých 4 km ešte občas domy a haciendy, v každej 3-4 psi, ktorých sme vždy našim behom aktivovali, ale našťastie len brechali, ale neútočili. Nuž neviem, tých psov takých polotúlavých je to ozaj neúrekom, množí sa to bez kontroly, behá to všade, aj v mestách, pred každým domom, haciendou, reštikou, obchodom. Asi im to nevadí.

Potom už krásna príroda, riečka, skaly, výhľady na sopku Callaqui, dali sme 16 km.

Ale všetko ohradené plotíkmi, dá sa len po šotoline, krásna príroda, ale len na pohľad, do tých kopcov sa nedá. Ono aj keby neboli plotíky, cez tú húštinu, bez chodníčkov, lesných ciest by sa hore človek aj tak nedostal. Je to tu moc divoké.

Dnes konečne bike, na druhej strane rieky Biobio. Krásna cesta väčšinou lesom, ale boli aj výhľady. Cesta bohužiaľ skončila asi po 10 km, ďalej už závora. Mapy cz ukazovali ešte cca 5 km, ale aj keď sme preliezli plot, tak už len nejaká usadlosť a pratali sme sa, aby nevybehli zase nejaké čokle. Ale stupáčiky boli :-)

Reklamná fotka na rieku Biobio a sopku Callaqui, no a samozrejme aj na bikera v Chile :-)

Dnes presun na sopku Antuco a park Laguna del Laja, tam by sme chceli spraviť beh na lagúnu. Cestou rovina, obrovské polia, , kukurica, plantáže čučoriedok a všeličoho, zjavne úrodná pôda. Aj pekné domy, celkom prosperujúci región. Ale aj plantáže na drevo, obrovské súkromné pozemky, kde sadia stromy ako kukuricu. Vysadia, počkajú dvadsať rokov, vyrúbu a potom z predaja dreva žijú tých ďalších 20 :-). Na takéto plochy stromov neplatia žiadne regulácie ako u nás, fakt ako pestovanie kukurice:-).

Takto to vyzerá, pekné lesy, ale po “žatve” to vyzerá smutnejšie :

Ale ku cti im slúži, že pôvodné lesy podliehajú regulácii, povolená len prebierková ťažba a v národných parkoch žiadna, tam lesy väčšinou vlastní štát.

No ale po pár km už zase Andy, sopka Antuco a náš Andský svet :-)

Dnes na Valentína túrka, pôvodne sme chceli ísť na lagúnu Los Condores, ale rangeri nám vysvetlili, že to už je súkromný pozemok, sú tam pôvodní obyvatelia Mapuchi, s ktorými majú problémy, tak že tam neodporúčajú. Tak zmena pod sopku Sierra Velluda, občas aj beh, krásne, veľmi veľa lávy akokeby vybuchla včera, ozaj zážitok. A potom akože ideme nájsť flek pri Laguna del Laja. Cesta okolo trochu adrenalín, naviac tam strašne fučalo, otvorený priestor, tak sme sa vrátili na náš osvedčený flek z minulej noci. Ale vidieť lagúnu stálo zato, obrovské polia lávy, sopka nad nami, divoké ale krásne.

Dnes presun samozrejme na sever, už aj diaľnica, premávka ako u nás, ale priamo z diaľnice vchody z domov, rôznych kioskov, jedální, občas chodec, bicyklista, zastávky autobusov, tak také divokejšie :-). Ale ako vždy na diaľniciach, taká nuda, nič moc, Andy ďaleko vpravo, tak rovina. Flek už problém, nakoniec pekný pri rieke, zázrakom žiadne plotíky, ale aj miestni, kúpanie a tak. Ale vďaka v tejto preľudnenej časti Chile aj zato.

Musíme túto časť Chile pretrpieť, okolo Santiaga je to prehustené, potom na sever by to malo byť voľnejšie.

Ráno smer Santiago, diaľnica, aj zácpa, no nič moc. Okolo samé haly, fabriky, zjavne priemyselná časť Chile. Tak sme odbočili na cestu smerom k oceánu, pekná cesta, kopčeky, zaujímavý život chilanov na vidieku, veľa intenzívneho pestovania olív, kukurice, a ešte všeličoho, čo nepoznáme. Ale aj lesy, doliny, stále sa bolo na čo pozerať.

Miestnym koloritom sú v každej usadlosti surové spomalovače, také, že sa musí skoro krokom. To bolo aj v Argentíne, ale tuto je toho viac. Efekt je taký, že spomalíte na skoro nulu, auto hrkne, potom sa pridá plyn, zahučí to, spáli sa viac nafty a asi sa ľudia v domčekoch z toho tešia :-). Veľakrát to tu postráda logiku :-)

No a skončili sme prvý krát pri šírom Tichom oceáne, neboli zálivy, tak nekonečno….No a západ slnka nad Tichým oceánom, také som ešte nevidel, hoci som toho precestoval dosť :-)

No a dnes 17.02. ráno ani nefúkal vietor, tak 13 km beh na pobreží oceánu, úplná nádhera.. Má to svoje čaro, po dlhšej dobe zase trochu inak ako v horách :-).

Cestou späť do La Boca, skúsiť niečo kúpiť na jedlo, a zadarilo sa. Po dlhej dobe v Argentíne, Chile aj niečo iné ako empanadas, hamburger, klobása, ale tu kombinácia morských príšer, rýb a chutne spravené, hádam tá strava bude na severe lepšia a nápaditejšia.

Dnes 18.2. cesta samozrejme na sever, prechádzali sme cez najhustejšiu tlačenicu ľudí, áut, domov, dedín, miest v Chile. Tri krát zácpa, diaľnice plné ako u nás, no nič moc. Ale dostali sme sa už trochu na sever, tam by to malo byť lepšie. Spanie na dunách s nádherným výhľadom na oceán, spočiatku vietor, ale postupne ustal.

Zaujímavé, že v Argentíne fúka západný vietor, vraj z Tichého oceánu. Tu fúka ale južný vietor, tak majú to nejaké zmätené :-). Vraj je to nejaký chaos v súvislosti s tlakovými výšami a Humboltovým chladným prúdom v Pacifiku.

No a dnes ďalej po rute 5, čo je hlavná tepna Chile z juhu na sever, ozaj super cesta,  všetko 4 prúdy, ale platilo sa. Veľmi dobrá a rýchla cesta. Okolo už ozaj nehostinná surová step, kopce, kaňony, vyschnuté rieky, ale stále sa bolo na čo pozerať. A samozrejme väčšinou vedľa oceánu. Spravili sme cca 400km, sme pri Punto de Choros, nádherné miesto, zrejme sa tu nejaký deň zdržíme.

No ale bike je tu problematický, všetky šotolinky sú naďalej za plotíkmi, po normálnej asfaltovej ceste nás to moc neláka a šotolina s autami je plná prachu a väčšinou končí pri nejakej usadlosti. Tak zase bude beh po pláži, ale nevadí, je to krásne.

Tak teda jasné, bežík po pobreží pacifiku, krásna kombinácia skál, pláží, super.

Je zaujímavé, že nikto sa tu nekúpe. Áno, oceán je studený, ale nie ľadový, stále sú vlny, ale aj tak. Ľudia sem prídu do cabaňas /chatky/ na dovolenku, potom dlhé hodiny sedia na pláži a čumia do oceánu, samozrejme so sebou prenosnú chladničku s jedlom a pitím, žiadny pohyb. Potom idú na výdatný obed a zase späť na pláž čumieť na oceán. Taká zaujímavá forma trávenia dovolenky. A aj tak vyzerajú, štíhlejšieho človeka tu vidíte veľmi zriedka. Ale masovka to nie je, tých ľudí je málo, je to tu našťastie riedko osídlené. No a cudzinca sme už nevideli veľmi dávno.

Dnes turistická kultúra, jazda malou lodičkou pre 10 ľudí na sčasti otvorenom oceáne, tie vlny teda neboli bohvie čo, ale prežili sme.

Vraj že ideme pozerať tučniaky, tých sme videli len zopár a takých maličkých, bez pohybu, možno boli zo sádry :-) . Ale videli sme aj morského slona, ten tam bol na brehu len taká masa, možno nafukovací :-). A aj morských levov, tí sa aspoň hýbali. Ale bolo to krásne pobrežie, neprístupné, až na jednu časť, krása. A späť boli aj delfíny.

Potom ešte beh, krásne pobrežie, najprv skaly, potom nekonečná pláž s pieskovými dunami.

Cestou späť na takej maličkej plážičke veget Chilanov, dva páry, hneď pozdrav, že či si nedám pivo, samozrejme že áno, len že nemám pri sebe peniaze. Ale že pozývajú, všetci vedeli po anglicky, tak sme pokecali. Samozrejme keď som zavalil, že zo Slovenska, tak šok, také tu ešte nezažili. Ale fajn, chilania zatiaľ super, milí, priateľskí, ale pivo mi ponúkli prvý krát :-).

A ráno smer sever, ako inak:-). Ruta 5 nesklamala, diaľnica s perfektným povrchom, málo áut, super. Nečakal som rutu 5 diaľnicu, neuveriteľné ako to vybudovali, aj v kopcoch, stále 4 prúdy, povedal by som až priveľký luxus na tú slabú premávku. Krajina najprv len taká suchá pampa, neskôr ale prišli trochu duny, občas mini dedinka s pár domčekami. Ale mesto Vallenar na tie pomery vybavené dobre, nemocnica ma zase dostala, nieže by som ich sledoval, ale hneď padne do oka, krásna, ako keby nová budova, a to je také mestečko úplne v strede ničoho. Nákupné stredisko tiež. Až sa človek diví, že v takejto pustine je niečo také. Dokonca aj bankomat na pumpe :-).

No a ďalej viac dún, menej vegetácie, ozaj už púštny charakter. No a flek prvý krát v púšti, odbočenie z ruty5, pár km a ešte odbočka a už nikde nikto.

Je tu také ticho, až z toho hučí v ušiach :-)

No ale trochu sme sa zasekli :-(. Ide z MANa v stúpaniach nejaký čierny dym z výfuku, spočiatku som si myslel, že nekvalitný diesel, ale keď som čmudil len ja, a iné autá nie, tak mi to začalo byť podozrivé :-). Chat poradil, potom aj domovský servis, že asi je deravá vysokotlaká hadica k turbu, tak potom do servisu MAN v Copiapo, po cca 5 hod zistili, že hadice sú OK, že to je turbo a to nevedia opraviť, že nemajú na to mechanika. No a pikoška, za tých 5 hod práce nezobrali ani pesos, že keď to neopravili, nemajú čo účtovať. Tak to u nás neexistuje, len za diagnostiku by naúčtovali kopu EUR. Tak že je ďalší servis MAN v Antofagaste, cca 600km, ale technik je na dovolenke. Tak jediná šanca je ísť späť 300km do La Serena, tam by to mohli opraviť. Tak sme sa trošku posunuli dozadu, pri La Serene, ale pekný kemp, nadivoko sa nedalo, je to veľké mesto. Tak zajtra uvidíme v servise, či to zvládnu, a vlastne pre nás ani iná možnnosť nie je. Musia.

No v servise v La Serene dobrý dojem, je väčší a aj zjavne lepšie vybavený ako v Copiapo, hneď sa nás ujali, zdalo sa že tomu rozumejú, profíci.

No a výsledok? Nie moc dobrý, našli v turbe niekoľko tesnení, ktoré sú zlé, treba vymeniť, čo by nebol problém. Ale, v Santiagu v centrálnom sklade majú len niečo, nie všetko, a objednanie a dodávka z Európy trvá cca 30 dní :-(.  Ide to loďou. Tak ako akčný bývalý manager som to zorganizoval :-)  Môj domovský MAN servis v Novom Meste nad Váhom to objedná, tam je v princípe 24 hod dodávka, zabalí a pošle cez DHL alebo nejakú inú spoločnosť letecky do servisu. Mohlo by to trvať rádovo dni, my sa tu budeme zatiaľ potulovať po okolí. Našťastie sa dá s autom jazdiť, len kopce mu nerobia dobre. Tak uvidíme. Na pár dní stvrdneme v La Serena a okolí:-)

Tak pobyt v La Serene a okolí sme zahájili dolinou Valle de Elqui, známou výrobou pisca, čo je pálenka z hrozna, a vraj najčistejšou oblohou a potom tu všetci čumia na hviezdy :-). Akože krásne, ale zase cesta po doline, okolo vinice s plotíkmi, na kopcoch žiadne treky, o bikových trasách ani nehovorím. Fleky na divoko žiadne, tak len kemp vo vinici, ale maník vedel dobre po anglicky, tak poradil aspoň zajtrajšiu trasu na behanie.

To v pozadí je už 3tisícka.

A zase, ako všade v Chile je to zaplavené psami, v každom dome aspoň 3, voľne vybiehajú von, motajú sa na ulici, stále počuť štekot, no proste nechápem. Ale je fakt, že nie sú agresívni.

Tak dnes 27.2. beh, ale taký trochu z povinnosti. Bolo horko, ale výšľap na rozhľadňu na Vicuňou sme zvládli. Ale už sme zažili aj lepšie :-).

A toto výhľad na Vicuňu, domčekovo a teda veľmi husté. Jeden domček nalepený na druhý. A naviac tie domčeky sú ozaj mini, ale je to tu všade v Chile štandart.

Ale dobrá správa, dnes odišla zásielka ND z môjho domovského MAN servisu AVE Moto. Tak tuto trvá dodávka ND na MANa 30 dní, u nás 24 hod. Žijeme v inom svete. No a tu ešte bude colnica, dúfam, že sa to niekde nezadrhne, sľúbený termín dodávke je 5.3., tak uvidíme, zatiaľ sa motáme s čmudiacim autom tu v okolí :-)

Dnes do druhej doliny pri rieke Rio Hurtado, teda, rieka je silné slovo, možno po zime, ale teraz len potôčik. Ale aj ten dáva vlahu na pestovanie viniča a všeličoho. Okolie krásne, ale k riečke sa nedá dostať ani náhodou. Len plotíky a bránky. Až po 30km jeden flek, krásny, pri riečke-potoku, trošku auto aj v tieni, boli aj miestni, je víkend, ale pohoda. Tak uvidíme zajtra, je tu aj možnosť na nejaký bežík.

A sme v utajení :-)

Tak dnes beh do dedinky Pichasca po pravej strane riečky. Celkom fajn, bolo teplo, ale vetrík to ochladzoval. Okrem úzkeho pásu pri riečke všetko totálne suché, kopce len s kaktusmi a nejakými hovadinami. Riečka pramení až niekde okolo 4-5 tis.mnm pri hraniciach s Argentínou, je závislá len od snehových zrážok a niekedy je aj skoro bez vody. Všetci okolo ale závisia od nej, je tu trochu viníc, nejakých stromov. Ale aj tak, ľudia majú domčeky, jazdia na autách, väčšinou pick-up, zjavne netrpia núdzou, ale z čoho žijú je pre mňa záhadou. A tých domčekov je tu dosť, aj na úplne nezmyselných miestach.

V Pichase bolo aj pivečko, mali tam nejaký trh, miestni čosi aj kupovali, taká čílska atmoška:-).

Dnes 2.3. pre zmenu bike po dlhšej dobe, do ďalšej doliny. Bolo horko, slnko pieklo, mráčiky neboli, tie sa tu vyskytujú len ojedinele, preto je tu toľko observatórií. Tak hore makačka, po šotoline, občas som sa schladil v tieni stromu, ktorých tu ale moc nebolo. V tejto doline je tiež riečka, ale teraz už vyschnutá, okrem jednej usadlosti nikto, len priestor a ticho. Malo to svoje čaro. A žiadne plotíky, dalo sa ísť všade, teda na biku len teoreticky, okolo cesty to bolo nezjazdné :-)

Ale kaktusom sa tu darí :-)

Tak dnes zase presun, nákup, hľadanie fleku pre zmenu pri oceáne, nakoniec kemp, pri meste Tongoy. Pranie a tak.

A na druhý deň krásny beh po nekonečnej pláži Pacifiku, dokonca boli za dunami aj lagúnky.

No a večer grilík a perfektný steak.

Dnes cesta do La Sereny, DHLka sa nejako zadrhla, diely zatiaľ nedorazili, tak sme kontaktovali servis. Vraj by to malo zajtra prísť, tak uvidíme. Tak potom späť pri Tongoy, ale už nie do kempu, ale na voľné duny pri oceáne. Je to iný level :-). Tak do pondelka trávime víkend na divoko pri oceáne, dá sa behať, skúsime aj bike, tak fajn. A musíme dúfať, že diely v piatok dorazia.

Tak diely dnes nedorazili, cez víkend sa nič neudeje, tak pôjdeme do servisu nie na opravu, ale dohodnúť urgenciu DHL. Oni sú prijímateľ, tak musia to urgovať. Diely dorazili do Chile 2.3., 4 dni sú už na colnici. Nuž byrokracia v Chile :-)

Dnes beh po pláži na druhú stranu, fajn, na beh dobré počasie, ale kúpať by som sa nechcel, cca 20st, pod mrakom, studený vietor a oceán? Tak 15st. Ale večer sme videli nejakých domorodcov, čo sa špliechali v ľadových vlnách :-).

Zaujímavé je, že aj keď sme podľa zemepisnej šírky na úrovni Maroka, je tu leto a predsa teplota tak 20st., tam 40:-) Studený Humboldtov prúd urobí svoje. A navyše spôsobuje, že nad oceánom a pobrežím je často nízka oblačnosť a teda ani slnko nesvieti, presne ako dnes. Ale pár desiatok km od pobrežia už páli slnko a je nad 30st. Naša planéta si robí čo chce :-).

Dnes taký veget, nejaké maily ohľadom dodávky dielov, stále je to zaseknuté na colnici, je ale víkend, tak sa tu moc neúraduje.

Ale dal som bežík do Tongoyu, po dlhej dobe aj čapované pivo :-), len tak mimochodom za 7 EUR :-(

a po dlhej dobe som videl aj štíhlu bežkyňu :-). To je tu dosť unikátne :-)

Dnes bike, chceli sme sa dostať až na koniec mysu za dedinkou Puerto Aldea, ale zastavilo nás toto:

Celý ten mys je vojenské územie.

Ale aj tak, príjemný dník, predĺžili sme to až do Tongoy, tam spústa reštík, je tam prístav s rybárskymi loďami, tak špecializujú sa na prípravu čerstvých rýb a morského všeličoho. Neodolali sme ani my, empanadas s rôznymi variantami morských živočíchov boli super.

Dnes 9.3. servis MAN v La Serene a riešenie dodávky dielov, vyzerá, že sa to predsa pohlo, večer správa z colnice, že to prepustili, tak sa snáď dočkáme a pohneme sa ďalej na sever. Ale dnes pre zmenu kemp pri zálive Guanaqueros, úplne, ale ozaj úplne prázdny, je po sezóne, tak fajn. V tomto zálive sa na divoko flek nájsť nedal. Už sme záliv pri Tongoy preskúmali, treba zmenu :-).

V obrovskom kempe sme boli sami, ale v sezóne by som to nezvládol :-) Keď si predstavím chilanov s pickupmi, potom stany, slnečníky, chladničky s nápojmi, mäsom a empanadami,  početné rodiny, každá aspoň troch psov, krik, štekot a samozrejme každé auto hlasná hudba, a to 100 flekov vedľa seba, tak to by som radšej spal pri ceste :-) alebo šiel späť do Tongoy. Ale teraz fajn a oceán lepší, menej rias a čistejšia voda.

Konečne správa, že zajtra prídu diely, tak dúfajme.

Dnes beh v zálive Guanaqueros, fajn, taká už pacifická klasika :-) ale krásne, nezunuje sa.

Dnes 11.3. žiadna odozva o dodávke dielov, tak ideme riešiť smer MAN servis. Napriek tomu, že zásielka bola preclená, vznikol v MAN problém platba na DHL. Nechcem to tu podrobne popisovať, bolo by to na 3 strany písania :-), ale v skratke:

Najprv chceli, že to mám zaplatiť prevodom zo Slovenska, to ale trvá deň, dva, navyše neviem platiť v pesos a ich banka nemusí prijať EUR. Firma vraj nemôže vopred zaplatiť, nemáme nejaké ID, potom náš návrh, že ideme na DHL sklad a zaplatíme priamo kartou, to zavrhli, tak že to skúsi osobne prijímateľ ako osoba, dal som mu zálohu 300 USD v hotovosti, ten ale nemal dosť penazí na účte, tak že zajtra vyberieme hotovosť alebo on zmení v banke USD na pesos a vloží na účet. Toto je ale deň strata a blíži sa víkend. Tak nakoniec riešenie, ktoré som navrhoval pred pár dňami, ja im ako firme zaplatím kartou, a oni obratom zaplatia DHL. Tak po niekoľkých telefonátoch sa to schválilo, keby s tým súhlasili hneď, ušetrili by sme pár dní. Ale čo už, takto to tu funguje. Tak nakoniec uhradené, tak možno zajtra.

Tu už sme ako inventár, dnes 4 hodky :-)

Tak všetko uhradené, ale stále DHL nedoručilo, musia čakať, kým peniaze nabehnú na účet, aspoň takto som to pochopil. Napriek snahe servisu, a teda osobne Joseho, ktorý tam jediný vie anglicky, to dnes neuvoľnili. Tak zase že zajtra. No ale ak prídu diely zajtra, už to nestihnú opraviť, cez víkend nerobia, tak by sme ostali na víkend bez auta niekde v hoteli a to je pre mňa nočná mora :-).

Tá byrokracia tuto v Chile je neuveriteľná. Napríklad majú zákon, že do 18 rokov nesmú predať v obchodoch alkohol. To chápem. Ale pokladníčky majú príkaz, že to musia kontrolovať, aj to chápem. Ale že pýtajú pas aj odo mňa, hoci vyzerám mlado :-), ale zase na 18 nevyzerám :-). Proste je to tak, musia od každého, ak by to nespravili, môžu mať problémy v práci, musia preveriť :-)

Tak teda ďalší víkend v okolí, chceli sme ísť na krásne miesto, kde som bol včera behať, tam camping, že OK, ale cena že 70 EUR na noc :-(. Tak sme sa otočili, nie žeby ma to finančne položilo, ale zase blbca zo seba nebudem robiť. To je úplná somarina, taká cena za kemp nie ja ani na talianskej riviére. Tak zase na naše krásne free miesto pri oceáne v dunách pri Tongoy, deja vu.

Tak dnes 13.3. ďalší príjemný dník, dali sme bike okolo Tongoy, fajn, je to pekné miesto.

Na rybom trhu sme kúpili nejakú rybu volá sa jurel, aj ju vypitvali a samozrejme skončila na našom grile, bola super, ale trochu iná ako sme zvyknutí. No a kúpili sme aj krevety, akože z miestneho rybieho trhu, ale doma sme zistili že pôvod je Čína :-). Dúfam, že aj tá ryba nebola z Číny :-)

Ale najdôležitejšie bolo, že konečne dorazil balík s dielmi na auto do servisu. Tak v pondelok nastupujeme na opravu, dúfam, že sa nestane nič nepredvídané a pofrčíme ďalej. Aj keď je tu pekne, ale treba ísť na sever.

Včera a dnes 15.3. taký veget, v sobotu pri Tongoy, krásny beh pri oceáne /ako inak :-)/, dnes pri Guanaqueros, plážovo-mestský beh a kúpa super večere v reštike, ako inak, ryby :-).

Pohľad na svetoznáme letovisko Guanaqueros :-). Samozrejme cudzinec ani jeden, teda okrem nás :-). Ale v reštikách dosť ľudí, je nedeľa, tak sa čilania napchávajú.

Tak dnes 16.3. ráno nástup do servisu, rozobrali turbo, ale bohvieako rýchli teda nie sú :-(. Do konca smeny to nezložili späť, naviac som zistil, že z nádrže na naftu kvapká diesel, tak ďalší problém. Samozrejme takú istú novú nikde v Chile nemajú, tak že dajú podobnú, alebo skúsia túto opraviť. Ako naschvál, je skoro plná, t.j. nejakých 250l nafty.

No a keďže sme nemali cez deň nijakú náplň, tak že dáme moju obľúbenú :-) mestskú turistiku v starom meste La Serena.

Pohľad na jedno z námestí.

Noc strávená v neďalekom cabaňose /chatke/, auto ostalo v servise a na noc nás v ňom nenechajú, stráži ho externá strážna služba a tá vyžaduje prázdny servis. Ale cez deň máme do búdky prístup. Dnes aj beh po pobreží, to už klasika zastavané, La Serena tesne susedí s ďalším veľkým mestom Coquimbo, tak je tu na kope cca 500 tis. ľudí a keď sa to spolu s hotelovými vyrojí v sezóne na pláž, musí to byť masaker. Ale dnes všedný deň a mimo sezóny, tak pohoda.

Pobrežie v La Serene.

Auto do večera stále nebolo hotové, tak ďalšia noc v blízkom cabaňose, už lepšie, bolo to ďalej od cesty, tak väčší kľud.

Ráno malo už auto skompletované turbo, po skúšobnej jazde sa zdá OK. Tak a teraz nádrž. Musia vypustiť naftu, demontovať nádrž, poslať komusi na opravu a znovu namontovať. Hoci v princípe nie som pesimista, ale ich tempom to spraviť za deň bude zázrak. Tak sa duševne pripravujem na to, že tu strávime ďalšiu noc:-(. Už sme tu ako inventár :-)

A strávili sme :-). Nádrž v dosť biednom stave, hrdzavá, ale dali to spraviť nejakému špecialistovi, tak uvidíme.

Dnes zase beh po pobreží, len na opačnú stranu a večera v argentínskej reštike, steak a jahňacina, obrovské porcie, servírované na malých griloch s dreveným uhlím.

Tak nádrž opravená, prišla 20.3. okolo obeda, vyzerá dobre, vraj pol roka vydrží, ale doma ju musím vymeniť. Tak už len montáž, samozrejme ich tempom to nestihli, tak ďalší víkend v okolí.

Rozhodli sme sa požičať auto a na víkend ísť pozrieť do blízkych Ánd. Tak malé balenie do čínskeho požičanca a ideme na víkend :-)

Preňúrali sme dolinu Valle del Elqui, dostali sme sa až na čílsku colnicu s Argentínou a potom odbočka na Pisco Elqui, kde je centrum výroby pisca. Vďaka riečke sa tam vo veľkom pestuje vinič.

Andy krásne, ale úplne neprístupné. Kopce suché, žiadne chodníčky, šotoliny len súkromné za bráničkami ako vchod na nejakú blízku haciendu. Beh alebo bike sú možné len po ceste. Je to až moc divoké, ale krásne.

Tak prišiel deň D, v pondelok 23.3. cca o 18 večer bolo auto hotové.

Foto so šéfom servisu, spravil pre nás viac ako bola jeho povinnosť, pomohol nám.

Zdržalo nás to cca o mesiac, ale zase to nebol stratený čas, strávili sme krásne chvíle pri oceáne, pozreli dolinu Valle del Elqui, bolo fajn, ale trochu dlho. Tak konečne fičíme ďalej.

A to už krásne miesto cca 40 km za La Serenou, konečne vo svojej búdke.

Dnes 24.3. cesta ďalej na sever, bohužiaľ postupne sa dymí z výfuku čoraz viac, skoro ako pred opravou. Na rovine v pohode, ale kopce zadymujeme, mám pocit, že vždy keď zapne turbo. Ale zatiaľ je to lepšie ako pred opravou, ale ktovie ako bude ďalej. Je servis MAN v Antofagaste, uvidím, či to ešte budeme riešiť. Ale jazdiť sa na tom dá, len tie kopce a výšky budú problém. Uvidíme.

Ale už v Atacame, dali sme Ruta del Desierto, krásna a kupodivu aj kvalitná cesta pri pobreží v púšti Atacama, minimim áut, krásne scenérie. No a miesto na spanie nádhera.

Tak po včerajšom krásnom behu ideme dnes na doporučenie nášho José z La Sereny do servisu v Copiapo, skontrolovať  čo sa to deje s tým čiernym dymom z výfuku. Bohužiaľ našli zase dve miesta, kde to uniká, nechápem. Opravia turbo a zase niekde inde, zle to opravili, alebo bola zlá diagnostika? Tak že jediná možnosť je späť do La Sereny, tam je lepší servis a špecifikujú, čo treba objednať. Samozrejme na sklade v Santiagu to nemajú. Tak asi deja vu, zaslanie dielov zo Slovenska a čakanie v La Serene.

Ale teraz sme sa vrátili na náš krásny flek a až v nedeľu sa presunieme druhý krát do La Sereny a uvidíme.

A pikoška, dnes zdražel diesel o 60%. Asi je to štátom regulované, preto taký skok. Samozrejme som mal skoro prázdnu nádrž a tankoval do plna až dnes :-(.

Dnes 27.3. beh, nádherné pobrežie, ako inak :-)

Dnes 28.3. pre zmenu bike, časť asfalt do Bahia Inglesa, tam krásna a perfektne vybavená pláž, také prímorské stredisko, ale nie je mi jasné, kto tam chodí, jedine z Copiapa 100 km ďaleko, potom na juh aj na sever dlho dlho nič. No a späť aj bikovanie mimo asfalt v púšti Atacama, krásne a v porovnaní s karpatským úplne iné :-)

Dnes už späť do La Sereny, už ideme ako domov :-), cesta OK, už ju poznáme :-). Flek pri Caleta Hornos a krásny západ slnka

Dnes 29.3. La Serena servis, spanie v apartmáne, vraj zajtra bude hotovo.

Tak aj bolo, opravili nejaké tesnenie, tak večer už s búdkou na naše staré známe Guanaqueros do kempu. Aspoň to bolo v smere našej cesty na Santiago, definitívne vzdávame cestu na sever, ideme na juh. Sever Chile, Peru a Bolíviu necháme na budúcu cestu. Tie opravy nás veľmi zdržali, cca mesiac a naviac je to opravené provizórne tak do nejakých výšok a pustatín si netrúfam.

Ale to je život, škoda, ale zase toľko sme na našich cestách zažili, videli a spoznali úplne iný svet, že nič neľutujeme. Uvidíme, kedy sa nám podarí vybaviť loď, neponáhľame sa, ešte čo-to uvidíme.

Dnes cesta už smer Santiago, navečer krásne miesto ešte pri oceáne za Los Vilos.

Dnes sme ostali na fleku, bol beh po pláži, večer grilík, čo viac chcieť :-).

Začína pre Chilanov Veľká noc, tak ich trochu pribúda, ale nič dramatické. Ale skoro každý, kto ide okolo sa zastaví, klasické “oľá”, dá sa do reči, už máme dve pozvania do blízkej dedinky na návštevu. Sú milí, priateľskí a hlavne nechápu, odkiaľ sme sa tu zo Slovenska objavili :-).

Dnes 3.4. sme ešte ostali, dali sme beh na druhú stranu, Chilanov ale na našom fleku viac a viac, sú tu aj na noc malé obyťáčky, ale cez deň aj plážnici. Prídu, poprechádzajú sa, sedia, čumia do oceánu, čo to pojedia, popijú a tak. Ale zase tlačenica tu nie je :-).

Pri behu sme kúpili v reštike večeru, tá plná, začínajú aj pre nich sviatky. Zrejme sem už na víkendy prichádzajú zo Santiaga, nie je ďaleko.

Ešte trochu divokého pobrežia…

A dnes, 4.4. sme sa dostali do úplne iného sveta. Prechod cez Andy smer Mendoza, vedeli sme, čo nás čaká, výstup do 3100mnm. S tým našim čmudiacim autom som mal trochu moc obavy. Pôvodne sme chceli odbočiť do doliny, nocovať a stráviť tam nejaký deň vo výške 2500mnm, ale keď som videl tú úzku cestu a s tou ísť ešte 500 výškových metrov, išli sme po hlavnej ceste ďalej. A čakalo nás toto:

Po týchto serpentínach sme sa dostali do 2900 mnm, spravili sme presne to, čo sa nemá. Z nulovej nadmorskej výšky za jeden deň skoro 3 km výškový rozdiel. Tam v lyžiarskom stredisku Ski Portillo pri obrovskom hoteli, aký sme tam nečakali,  sme to zabodli na parkovisku. Hádam nás nikto nevyhodí, vlastne ani nemôže, už som si dal červené :-). V tej nadmorskej výške mimoriadne chutí :-).

A vedľa parkoviska ešte takýto skvost, Laguna del Inca.

V noci som sa moc nevyspal, nadmorská výška bez aklimatizácie spravili svoje. Ale dnes ďalej smer Argentína, pár tunelov cez priesmyk, nádherná divoká príroda, ale na ceste aj dosť kamiónov. Colnica trošku zmätok a vyhádzanie pár potravín z chladničky, dokonca veľa nechýbalo, že by nám vyhádzali celý mrazák. Ak sa boja nejakých vírusov alebo baktérií, tak predsa -20 ich musí zničiť. Ale to je im jedno, predpis je predpis, aj keď je nezmyselný.

Ešte pikoška, zastavili sme sa na vstupe do Aconcagua parku, že na ich parkovisku prenocujeme a ráno dáme beh v krásnej doline, ale rangerka že nie, to je uzavreté, nikto tam nemôže, je len hlavný vstup 20km vyššie. Tak zaujímavé, že oni sú tam len nato, aby do parku nikoho nepustili. To už človek nechápe.

Flek sme našli pri Uspallata, krásne farebné hory, bez rangerov a plotíkov :-)

No a ráno dolu z nosiča biky, našli sme trasu, ako inak v Andách, najprv hore a potom dolu, ale bol to taký čiastočný okruh. Tak smer hore od 2200 do 2950mnm, tú výšku som cítil. No a dolu inou cestou nádhera, krásnymi úžľabinami, farebnými horami, za každou zákrutou že wow. A sami, nestretli sme úplne nikoho, okrem štyroch alpák, ticho, pokoj. Viac fotiek na www.flickr.com/photos/ivano/albums/72177720331521060 ale samozrejme realita je neporovnateľne krajšia.

Ozaj takéto miesta mám radšej, ako highlighty s množstvom turistov, toto je sloboda, voľnosť a tá krása prírody je porovnateľná. Ale zase je pravda, že také napr. Perito Moreno je len jedno :-), tam len s davmi :-).

Na ceste dolu sme objavili ruiny domov. Najprv že wow, to je incká osada, ale chat nás vyviedol z omylu :-) Bola to stará banícka opustená osada z cca 1950.  Ale tam žiť úplne mimo civilizácie v tých časoch ozaj nemohlo byť jednoduché.

A druhý deň pre zmenu bežík, ale taký pohodový k 7 colores. Ozaj neskutočné, čo tu príroda vyviedla.

Viac foto v galérii, ale žiadna fotka nenahradí tú nádheru v skutočnosti.

A objednali sme loď na 9.5. z Montevidea, samozrejme bude mať meškanie :-). Tak ešte cca mesiac v Argentíne a Uruguay. Ale nesťažujeme sa, je tu krásne :-).

Dnes 9.04. ďalej na sever, opäť po legendárnej rute 40, prišli sme k San Juan, myslel som, že suché mestečko, ale zase aj vinice, olivy, občas stromy. Všetko je ale vlaha z riek z Ánd, inak by to bola púšť.

No a potom k riečke, krásne miesto. Neďaleko by mala byť priehrada, ale asi je nejako zmenšená, lebo pri behu som bol podľa mapy.cz vo vode, ale v skutočnosti len sušina :-). Priehrada sa zmenšila a asi neinformovali mapy.cz :-)

Toto mala byť voda v priehrade :-)

Dnes 11.4. ďalej na sever, cesta tak trochu jednotvárna, ale zase také sa dá zažiť málokde. Žiadna dedinka, usadlosť, len pustina, ale malo to svoje čaro. Potom odbočka z RN40 na dedinku Mogna, tam vraj krásne scenérie, je tam aj trek, tak zajtra vyskúšame.

No a večerné sledovanie mliečnej dráhy a tisícov hviezd na oblohe v tejto pustatine bez svetelného smogu bolo podobné ako na Sahare. Nádhera.

Trek-teda pre nás beh sme vyskúšali, bola to nádhera, prekrásne scenérie a hlavne bez ľudí, sami, stretli sme len skupinku 5 turistiek a potom cestou späť partiu argentíncov, hneď “oľá”, odkiaľ sme a tak, srdeční, milí, niektorí vedeli aj anglicky. Pekný pocit, samozrejme aj foto a kontakty, keď pošlú spoločnú foto, tak ju sem dám :-).

No čo dodať, prírode sa to tu ozaj vydarilo :-)

Noc pokojná pri dedinke Niquivil a pri riečke Jáchal, ráno 13.4. ďalej na sever po R40, ale odbočili sme do doliny a k priehrade Dique Cuesta del Viento. Nákup v poslednom akože väčšom mestečku San Jose de Jáchal, ale už žiadny supermarket, už len také obchodíky. A potom už dolina k priehrade, úzka hrboľatá cesta, ale dalo sa. Aj takéto bolo:

Flek sme našli na konci ako-tak zjazdnej šotoliny, mysleli sme, že ozaj koniec sveta a nikto, ale zastavili sa takí, asi manželia s obyťáčikom na pickupe, tak sme dali pokec. On narodený v Taliansku, manželka z Columbie, už v dôchodku, tak cestujú. Trochu anglicky, s manželkou aj španielsky, ale mali sme o čom, takéto cestovanie spája :-).

Cestou na druhej strane priehrady sa dá dostať do Chile cez priesmyk 4700mnm a dá sa prísť do La Sereny, ktorú dôverne poznáme :-)

Dnes 14.4, bike, chceli sme ísť okolo priehrady, začiatok OK, ale náročné, piesok, šutre, výmoly, nakoniec sme sa dostali tak ďaleko, že už sa nám nechcelo späť, tak potom okruh cca 50km. No a po cca 20km tej ťažkej ceste zrazu plotíky, s reťazou, zadrótované. Tak našťastie som mal také klieštičky, niečo drótu sme odkrútili a predrali sme sa.

Išli sme pred plotíkmi po šotoline, miestami veľmi zlej, ale boli tam stopy áut a dokonca bikov. Žiadna tabuľa, že súkromné. My sme sa dostali akože dovnútra toho súkromného pozemku bez plotíku.  A zrazu toto, a von sa už nedá. Žiadny prechod pre peších. Ale prešli sme, bojovali sme s drôtmi, stĺpikmi, vybojovali sme skulinku na prechod. Ale do bikovej výbavy som dal po tejto skúsenosti väčšie kliešte na dróty :-).  Nuž iný kraj, iný mrav :-). Tuto nejakí bikeri sú ozaj zriedkaví :-) a nikto ich nerieši. No a potom späť asfalt, posledných 10km prudký protivietor, ale tu je to vraj poobede každý deň.

Dnes už presun, takéto sídlisko za San Jose de Jachal, domčekovo typické pre Južnú Ameriku, často vidieť takéto nové sídliská pred mestečkami, vraj to stavajú developeri, ale so zárukami a s príspevkami štátu, aby udržali ľudí aj v takýchto odľahlých regiónoch.

Ale teda ozaj mini domčeky a pozemky, ledva sa im zmestí auto na pozemok :-) Ale ani v strede mestečka a už vôbec nie na vidieku nie sú väčšie. To bývanie v JA je ozaj minimalistické, naša bežná radovka v SR je úplný luxus.

A nakoniec takéto pekné miestečko, základ je utajenie :-)

No a dnes 16.4. bike po Cuesta del Huaco k priehrade, nádherný priesmyk, bolo na čo pozerať. Ale musím priznať, že to bol asfalt :-( Ale nejaké tie kopčeky sme zvládli.

No a po biku sa k nám zatúlali turisti, hneď som ich tipoval na európanov, a ozaj, nemci, pár, ktorý je na ceste od októbra a plánuje trip až do budúceho roka. Tak pokec, nejaké foto, idú tiež do Vale de la Luna, tak možno sa tam stretneme.

Tak dnes 17.4. Valle de la Luna, je to platený park, dá sa tam ísť len s guidom a v kolóne áut, ale čo už. Vraj je to preto, že turisti by sa rozliezli a tam sú všade fosílie a pošľapali by ich, tie som ale nevidel, iba  v múzeu :-) .

Tak toto je fosília nejakého xxxxxsaura v múzeu, treba veľkú fantáziu, aby ste si to predstavili ako niekedy živého tvora.

Tak cca 40km okruh po dosť zlej ceste, ale dalo sa. Krásne skalné útvary, super.

Nemám rád takéto parky s obmedzeniami, ale čo už. Ale trochu to stráca zmysel. Chceli sme ísť na bikoch bez guida. Nedá sa. Lebo by sme bez kontroly šľapali po fosíliách, ktoré sú niekde pod zemou. Auto samé taktiež nie. Ale aj tak ten guide s autom išiel vpredu a my poslední, tak hocikedy sme mohli odbočiť, ísť mimo cestu, on to nemal pod kontrolou. Ak to chcú chrániť, tak by bolo vhodnejšie 2-3 busy 4×4 a nie kolóna prášiacich áut na fosílie a s gudidom, ktorý aj tak nevidí dozadu čo sa tam deje. Nuž ale v tejto časti sveta logika neplatí :-).

Ale to len tak, bolo to krásne.

A dnes ďalej na sever, smer La Rioja, myslel som, že to už bude taká trochu púšť. ale vôbec nie, z priľahlých pohorí prichádza vlaha a tak okolie zelené, olivové háje, aj vinice. A ešte cestou aj takéto:

Mesto La Rioja som myslel že taká diera, ale na argentínske pomery pekné domy, nákupné stredisko, asfaltové ulice, zjavne tu ľudia žijú pomerne v pohode. A veľa motorečiek ako vo Vietname :-) Ale prekvapko, bola sobota a veľa cestných bikerov, ale ozaj dobré biky, oblečenie, na úrovni. A v cca 30st. makali na asfalte .

No a my za mestom hľadanie fleku, nie jednoduché, ioverlander nič, úplne sme boli mimo ich bežných ciest, tak len odbočka, a ešte jedna vyšľapaná len koňmi, uprostred ničoho, ale po zotmení nádhera mliečna dráha, žiadny svetelný smog, super. Škoda, že sa to nedá mobilom odfotiť :-)

Argentínska pampa.

Dnes ďalej ku Cordobe, spanie sme vyhliadli pri Lucio V.Mansilla, hneď vedľa salín. Všetko bolo OK, cesta na flek suchá, tak že to zabodneme, odbočil som trochu z cesty a zrazu sa predné koleso ponára. Vyzeralo to suché, ale saliny sú zradné, pod tvrdou krustou je blato.

…a takto sme zapadli….

Zo začiatku akože klasika, úzávierka diferenciálu, výjazdové plechy, odkopanie. Ale nezabralo, navyše začalo pršať a tak sa tvorilo všade blato. Tri mesiace nám nepršalo, a zrovna teraz :-( Tak zavolali sme policajtov, či vedia pomôcť, tak že áno, majú partiu chlapov čo takéto riešia, je to tu pomerne časté. Prišli, mali pár doštičiek, nejaký zdvihák, výbava nič moc. No a kopali, podkladali, stále nič, len auto sa nakláňalo čoraz viac. Potom ešte traktor, na tom blate sa šmýkal aj on. Takto sme riešili až do 22:30, stále bolo horšie a horšie.

A v tejto šikmine sme spali :-)

Druhý deň obdoba, povolali druhý traktor, a konečne po viacerých pokusoch sa podarilo. Ale nebolo mi všetko jedno, myslím, že auto nebolo ďaleko od prevrátenia.

Ešte musím spomenúť policajtov. Prvý deň bol jeden celý čas s nami, organizoval aj práce, čo bolo  ťažké, každý z tých chlapov mal iný názor :-). Druhý deň poslal kolegyňu, potom tam prišiel ešte jeden, celý čas boli s nami. Poveal, že to je OK, aspoň vykáže nejakú aktivitu :-), v práci toho nemá nič moc, žiadna  kriminalita tam nie je, všetci sa v dedine poznajú a nie sú problémy.

Veľa ľudí si myslí, že to expedičné cestovanie je len taký oddych, pohodička, samé krásne veci. Áno, samozrejme prevažujú, ale veľa krát sa nedá vyhnúť aj takýmto situáciám, ktoré trochu pošteklia nervičky :-). Ale ako vravím, vždy všetko nejak dopadne :-).

No a po vyslobodení len taký malý úsek, zabodli sme to v prvom kempe kde sme boli sami, a boli sme radi, že sa poriadne vyspíme. Ono minulú noc spať v takej šikmine a naviac len pár hodín dalo zabrať.

Ale ďalší deň sme našli super miestečko na brehu Embalse de Cruz del Eje cca 100km od Cordoby, len ticho, záliv priehrady a my. Tak to má byť :-)

Výhľad z búdky ….

Plán bol na ďalší deň výstup na horu Cerro Uritorco pri Capilla del Monte cca 1970 mnm, teda cca 900 výškových metrov. Je to súkromný pozemok, tak tuto je možné vlastniť nejakú horu :-). No a vstupné do areálu, potom platiť v kempe a ešte aj na výstup na kopec. Ale dobre, to znesieme. Ale ešte spústa obmedzení, treba sa zaregistrovať, musíte mať pevnú obuv, jedlo /sendvič a tyčinky/, 2 l vody, nesmie tam ísť dieťa do 8rokov a vstup je možný len od 8-11hod.,  a čo ma úplne dostalo, nad bod 5, čo je asi 1500mnm musí ísť osoba nad 60 rokov len s guidom. Úplne mimo. Mňa by asi ten guide len zdržoval :-) A táto lokalita je v sezóne úplne plnka. Majú tu na celom okolí len jeden kopec, kde sa dá ísť, to si kúpi súkromník a nielenže na tom ryžuje, ale aj buzeruje, nedá sa ísť voľne. Ostatné kopce sú buď nepriechodné, alebo plotíky.

Ale ráno pršalo, tak sme to zabalili a išli k blízkej priehrade a tam super, bežík, grilík a okrem pár motorkárov úplne pohoda.