Kréta 9/2008
Naša prvá väčšia cesta s novým obyťákom a štvorkolkou Polaris. Celkove som najazdil 5200 km, z toho cca 1000 km na Kréte MANom, cca 800 na Polarise. Obišli sme prakticky celý ostrov, samozrejme okrem úsekov, kde neboli cesty, hlavne súteska Samaria ktorá robí časť pobrežia dostupným len loďou a musí sa obísť ďaleko do vnútrozemia.
Do Grécka sme šli sme cez Maďarsko, Srbsko a Macedóniu, cesta bola dlhá 1800 km. Prakticky od Blavy až po Niš bola dobrá, väčšinou diaľnica, resp. v Srbsku aj zrýchlená cesta so širokým odstavným prúdom kde jazdia pomalšie vozidlá a tak sa dá predbiehať plynule aj keď idú autá oproti. Moja cestovná rýchlosť na diaľnici bola 100km/hod, zriedka pri predbiehaní viac. Napriek tomu som cestu spravil za cca 23 hod aj s prestávkami a zdržaním na colnici – okrem spánku na odpočívadle na čerpacej stanici v Srbsku. Srbsko je prevažne rovinaté, na rovine len polia, ale veľmi málo dedín. Všade obrovské lány prevažne kukurice, neviem, či je to ešte štátne, alebo tam majú nejaké družstvá, ale také kusiská zeme asi súkromníkovi nepatria. Nechápem kto, kedy a hlavne čím tam tie obrovské lány polí v Srbsku obrába. Za celú cestu som videl len pár staručkých traktorov s mláťačkami, ktoré sa snažili kosiť tie nekonečné plochy, absolútne mi nebolo jasné, ako to môžu do zimy stihnúť. Ale asi to stihnú.
Ďalej od Nišu bola cesta horšia, krajina je zaostalejšia, hlavne Macedónsko, ktoré je riedko obývané, v horách vidíte len lesy, žiadne usadlosti, žiadne cestičky, nič.
Kréta nie je typickou destináciou pre obytné autá. Tých dôvodov je viac, ale určite jeden z rozhodujúcich sú nevyhovujúce, zlé cesty, naviac v extrémne kopcovitom teréne, čo moc obyťákom nesvedčí. Hlavne na juhu boli cesty miestami mimoriadne akčné.
Dosť dobre si neviem predstaviť jazdu na takých strmých a dlhých klesaniach bez motorovej brzdy. Táto sa ukázala na MANe ako vynikajúca vec, je dimenzovaná na podstatne väčšie zaťaženie a všetky klesania som absolvoval prakticky bez bŕzd, len s motorovkou. Jediným problémom pre MANa bola jeho veľkosť, kde niektoré šotolinové cestičky boli príliš úzke a s nespevnenými krajnicami, navyše často s trčiacimi konármi z olív /iné stromy tam prakticky neboli/ ktoré robili niektoré cestičky pre MAN neprejazdné. Na jazdu na takýchto cestičkách nám poslúžila spoľahlivo štvorkolka Polaris, s ktorou sme sa dostali všade, kde sme chceli a nestratila sa ani na asfalte. Tá kombinácia MAN-Polaris sa ukázala ako vynikajúca vec. Prakticky denne sme robili na Polarise dlhé výlety, niekedy aj do 100 km. Tento spôsob nám umožnil skutočne detailné spoznanie krajiny a prístup aj do miest, iným spôsobom veľmi ťažko dostupným.
Z dôvodu nízkeho počtu obyťákov tam nemusia riešiť nejaké zákazy kempovania a prakticky všade je možnosť voľného kempovania na prekrásnych a zväčša na ľudoprázdnych miestach.
Na druhej strane je tam ale veľmi slabá vybavenosť kempami, na celej Kréte je ich tuším 11, z toho ale len niektoré spĺňajú bežné európske kritériá, viď napr. tento zaujímavý rozvod elektriky.
My sme využili kemp len dva razy, inak sme boli vždy prakticky na pláži, resp. hneď vedľa. No a raz sme spali na pamätníku, nakoľko nás zastihla v horách noc, manželka už tú nočnú jazdu na ich cestách nezvládla a pamätník bola jediná väčšia rovná plocha, kde sa dalo auto odstaviť.
Krétska, resp. grécka kuchyňa bola dobrá, hlavne mäská a ryby pripravované na pahrebe /drevené uhlie nepoužívajú, vlastne z dreva si ho spravia sami/ . Tie ich všelijaké varené musaky a rôzne kombinácie mäsa vareného v zelenine som nemusel, ale je to subjektívne, manželke to napríklad chutilo. Vínka mali všade dobré, ľahké, hlavne ružové.
A ešte je zaujímavé, že všetky morské príšerky, kalamare, chobotnice, krevety, mušle tam mali v reštauráciách len mrazené. Vraj v okolí Kréty sú chudobné lovištia rýb a podobnej morskej hávede. Jeden čašník nám ale povedal, že kto by to už len lovil, keď sa to dá kúpiť v obchode – zaujímavý postreh, nie? Aj rybárskych lodí je tam poskromne. Všetci tam pestujú olivy, asi je to výnosnejšie.
História je na Kréte na každom kroku. Väčšinou bohužiaľ ale len v podobe zostatku múrov, kde si človek vie vybaviť pôvodnú podobu len s obrovskou dávkou fantázie.
Boli tam však aj pevnosti, ktoré ešte stáli, ale z mladšieho obdobia, napr. Frankocastello, Spinalonga, Heraklion.
Nesporne zaujímavé je obrovské množstvo kostolíkov a kaplniek, postavených aj na tých najneuveriteľnejších miestach.
Gréci sú mimoriadne pobožní, a aj keď svoje obydlia mali niekedy hlavne v dedinkách mierne povedané všelijaké, nenašli sme jediný kostolík, ktorý by doslova nesvietil novotou s upraveným okolím. Na to sa nájdu peniaze vždy.
Nepoznám presné štatistiky, ale podľa mňa je na Kréte viac kôz a oviec ako obyvateľov. Hlavne kozy boli na všetkých možných a nemožných miestach, na skalách, cestách, parkoviskách, no proste všade. Poľnohospodárstvo je tam založené na dominujúcej plodine, olivách, ktoré boli všade, kde bolo aspoň len za hrsť zeminy. Majú tam dosť vody z hôr, ktorú pre suché letné mesiace majú zadržanú v nejakých nádržiach a nie je problém všetky políčka zavlažovať. Tie dlhé kilometre hadíc boli neskutočné. Napriek tomu, že pracové tempo kréťanov bolo jemne povedané vlažné, s početnými prestávkami na pokec, alebo pivečko, políčka majú obrobené úplne vzorne.
Zaujímavý je vozový park kréťanov na vidieku, kde sú v absolútnej prevahe pick-upy 4×4, väčšinou v dobrom stave a pomerne nové. Je to ideálne auto pre ich potreby a zväčša nespevnené cesty v ktorých sa premávajú na tie ich políčka. Vzadu sa dá odviezť nejaký náklad, alebo nádrž s vodou. Druhou početnou kategóriou áut boli autíčka z požičovne, všelijaké malé, lacné Hyundaye, Kie a pod. Nakoľko absolútna väčšina turistov príde na Krétu letecky, auto si tam prenajme a potom s vytreštenými očami a počudovaním, či je to vlastne možné jazdiť na takých cestách, sa snaží vidieť čo najviac. Takéto autíčka sme stretli aj na rozbitých šotolinách so šutrami, ktoré každú chvíľu mohli preraziť olejovú vaňu, alebo spraviť dieru do letnej pneumatiky. Určite by vlastné auto nikto z nich do takéhoto terénu nehnal.
Osobitnou kategŕiou, o 10 EUR na deň drahšou boli malé Suzuki 4×4, na tých sa už dalo v pohode aj do terénu.
Mestá a mestečká boli na Kréte všelijaké. Nakoľko som viac orientovaný na prírodu, zďaleka sme neprešli všetky. Napr. Heraklion ma vôbec neoslnil, na druhej strane Chania /jej stará časť/ mala šmrnc s množstvom reštaurácií a obchodíkov. Veľmi pekná bola Paleochora, kde sa každý večer vyložili na cestu stoličky a mesto bola vlastne jedna veľká reštaurácia. Pekný bol aj Plakias. Na druhej strane mega stredisko Malia bol odstrašujúci príklad, ako by som nechcel stráviť dovolenku. Masy ľudí, spústa nevkusných barov, obchodov s nejakým čínskym, lacným tovarom, preplnené ulice s revom motoriek a štvorkoliek, ktoré tam masovo prenajímali. Pláže boli doslova prepchaté slnečníkmi a ľuďmi a to sme boli ešte mimo sezóny v sempembri. No des.
Príroda je na Kréte úžasná. Hoci je prakticky bez lesov, vysoké hory spolu so skalnými stržami tvoria neopakovateľné scenérie. Túto krásu je ťažko opísať, nejaké foto je v galérii, ale skutočnosti sa to nevyrovná, treba vidieť. Polaris nám umožnil dostať sa aj na ťažko dostupné miesta a spoznali a videli sme toho veľa, samozrejme nie všetko. Možno sa raz vrátime..
Celkove by som hodnotil našu dovolenku ako mimoriadne vydarenú, nepoznám inú vhodnejšiu možnosť spoznávania. Ak má človek ubytovanie v hoteli, spraví výlet napravo, naľavo a končí, je limitovaný vzdialenosťou a mimoriadne pomalou jazdou na kľukatých cestičkách. Ak sa rozhodne pre okruh s osobným autom, nie je jednoduché každý deň hľadať ubytovanie. S klasickým obytným autom je problém so zlými cestami, videl som tam len pár obyťákov, prakticky len na severe a niektorých dostupnejších miestach na juhu. Dá sa aj takto, ale napr. bez spomínanej motorovej brzdy by som niektoré úseky neodporúčal. Prešiel som veľa pasov aj v Alpách, ale cesty na Kréte prekonali všetko.
