Island 2017

2017 September 18
by ivano

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

video:  https://www.youtube.com/watch?v=rQt_G1AAjZs&t=3s

https://www.youtube.com/watch?v=KBJzhOwFPS0&t=5s

https://www.youtube.com/watch?v=R7-hCwqCnRw

Minulý rok bolo Mongolsko na východe, teraz sme sa rozhodli úplne zmeniť smer na čo najzápadnejší. Zmena je život :-). Takže  Island.

Pre turistov, ktorí apriori vylučujú možnosť ísť masovou cestovkou, sú prakticky len dve možnosti ako tam ísť:

-lietadlom, a potom prenajať auto. Ak chcú ísť aj do odľahlejších lokalít, je potrebné auto 4×4, aspoň SUV. Je drahé. Väčšinou sa potom prespáva v stane, čo pri nočných teplotách okolo 10st. je mierne povedané dosť sparťanské. Dá sa prenajať klasický obyťák, je to pohodlnejšie, ale človek sa do veľa lokalít nedostane. No a potom prenajať obyťák 4×4, čo je lepšia voľba, ale cena je v sezóne 300 EUR na deň a viac. Prakticky všetky takéto obyťáky boli pickupy s nástavbou.

-trajektom a vlastným autom alebo karavanom. Ak je to na dlhší pobyt, napriek horibilnej cene za trajekt sa to oplatí. Je to ale o štyri “zaujímavé” trajektové dni dlhšie, plus dva dni cesta do Dánska. Zase dá sa to skombinovať s Faerskými ostrovmi.

Nemusím zdôrazňovať, že som zvolil druhú možnosť :-).

Tak teda odchod 15.7.2017, pár dní na Dánsko keď už sme tam, trajekt 22.7., potom tri dni na Faerských ostrovoch a príchod na Island 27.7. Odchod z Islandu bol 24.8., čiže skoro mesiac.

Prvý deň, nič mimoriadne, išli sme cez Passau, bol som varovaný, že na českých diaľniciach je to samá oprava, tak radšej zachádzka cez Rakúsko. Cesta ok, klasika, bez problémov a zdržaní. Flek v Nemecku pri priehrade na takom plácku vedľa bikovej cesty. Nie je jednoduché tam nájsť miesto na spanie.

Druhý deň už horšie, sever Nemecka samé zácpy, opravy ciest. Hamburg úplne upchatý, navyše pri prechádzaní do pravého prúdu som mal v mŕtvom uhle taký maličký Peugeot, tak som ho ťukol. Prvý ťukanec s MANom po 8mich rokoch a 240 tis. km. Majiteľ riešil, že musíme čakať na policajtov, tak sme ten Hamburg zapchali úplne. Ale dve policajtky úplne v pohode, dali pokutu 35 EUR, spísali zápisnicu, odfotili a išlo sa ďalej.

Nocovanie ešte v Nemecku pri St.Peter, obrovská pláž, dalo sa  tam aj autami, ale nocovať nie. Pýtal som sa, a že to kontrolujú. Tak spať na iné parkovisko, tam tiež zákaz od 22 hod., ale jeden Nemec tvrdil, že tuto nočné stánie tolerujú, kontrolujú len pláž. Tam že pri búrke to môže zaliať more. To ešte chápem. Inak boli tam dva kempy a beznádejne preplnené.

Ale už mám toho západu celkom dosť.  Preplnené diaľnice, zácpy,  zákazy, Hamburg doky, továrne, žeriavy, tisíce kamiónov, veterné elektrárne, a pohostinnosť v podobe zákazových tabúľ a preplnených kempov.

Ale ráno už pohoda, išli sme po vedľajších cestách, potom múzeum vikingov, celkom zaujímavé s ukážkami remesiel,  a tak. Stretnutie s “pravými” Vikingami v podobe českej partie mladých v dobovom oblečení, ktorí hrali akože vikingov. Ale prečo nie, za dánske platy :-) Možno aj ja by som si zahral, nalepiť bradu a som na nerozoznanie :-) Ale ozaj pekné.

Potom trochu kultúry, mestečko Ribe, najstaršie mesto v dánsku, príjemné, pohodové.

Podvečer na obrovskú pláž,  krásne miesto, na parkovisku len pár áut, na noc odišli a ostali sme sami. Samozrejme tabuľa zákaz státia od 21-7 hod. Uvidíme či bude niekto proti.

Nádherná prechádzka po nekonečnej pláži. Krásne miesto a skoro nikoho.

Noc vyšla, nikto nás nevyhodil :-). Všetci sú v kempoch, zjavne berú zákazy státia cez noc vážne. Len my nie… Dúfam, že by neboli vysoké pokuty.

Cesta super, stále vľavo duny, pár krát sme nakukli aj na ne. Potom aj trajekt, ktorý skracoval cestu, ale taký mrňavý, čakali sme skoro hodku. Obed v takej reštike, asi ako v nórsku, prístav plný rýb a všetkých možných jedlých morských živočíchov a v reštike párky v rožku, hambáče a hranolky. Nechápem.

Potom aj bunkre z druhej svetovej vojny, nekonečná pláž ako všade a krásne útesy.

Nocľah na malom parkovisku, samozrejme značka zákaz státia od 23-7 hod. Večer ešte nádherný beh po pláži.

Noc zase bez problémov, cesta ďalej na sever, výstup na duny so zaviatym majákom, taká dánska     atrakcia. A nádherné útesy.

Ráno zase na sever, podarilo sa nájsť taký pojazdný kiosk so spústou rýb a morských potvor, tak bola aj dobrá večera. Konečne. Obklopený oceánom plným rýb a kúpiť sa skoro nedajú. Ten sever je taký čudný :-). Ani nejaké normálne reštiky, len také kiosky akože snacky. Predpokladal som, že podobne to bude aj na Islande. Neskôr sa ukázalo, že to nebol dobrý predpoklad, tam to bolo ešte horšie :-).

Noc na malom parkovisku pri pláži, výnimočne bez zákazu, asi ho tam zabudli :-). Ale aj tak tam nikto nenocoval, všetci búdkari sú napchatí v obrovských kempoch. Celkom tomu nerozumiem.

Potom ešte dánsky highlight, sútok, alebo ako by som to nazval Severného a Baltického mora. Taká kosa úplne na najsevernejšom cípe, preplnená ľuďmi :-). Ale bolo zaujímavé, ako tie vlny idú tak proti sebe, akokeby sa zrážali dva prúdy.

Inak Dáni príjemní, zhovorčiví, takí srdečnejší ako Nóri a Švédi. Možno tým, že sú južnejšie, asi to má vplyv aj na povahy ľudí. Alebo aj tým, že tu nie je prohibícia a to pivko alebo pohár vína robí ľudí veselšími :-). No ale čo som si všímal, väčšinou dánky nič moc, v génoch majú nejaké veľké zadky a tlsté stehná. Zaujímavé. Aj keď mali hornú polovicu tela aj s tvárou peknú, dolná polovica ako keby patrila inej, tlstej osobe :-). Ale možno je to len z tých párkov v rožku, hamburgerov a hranolčekov :-). Aj veľa mužov a detí je tlstých, dúfam, že to nečíta nejaký Dán :-)

Problém načerpanie vody, prvý krát v histórii sa mi stalo, že niekde, tuto v servise, kde mali vytiahnutú hadicu s vodou mi odmietli dať, predať. Že nie. Tak potom v obrovskom kempe, ani tam to nepoznali, že zaplatiť za servis, ale mohol som bez problémov doplniť a zaplatiť nechceli. Keďže všetci dáni chodia do kempov, nikto len tak nechce vodu alebo servis. V kempe má všetko.

Potom krásne miesto pri pláži, samozrejme zákaz kempovania, ale ja len stojím :-). Vždy si človek musí pripraviť také ospravedlnenie, že neporušuje predpis. Potom je to ľahšie :-)

Krásnych 10 km behu po ľudoprázdnej širokánskej pláži.

Zaujímavé, že je tu zákaz kempovania, ale nie je zákaz vjazdu na pláž. Tam sa premávaju autá, teda nie veľa, ale aj tak. Majú to čudné a postráda to logiku. S obyťákom, po ktorom neostane ani smietka, ani stopa, nesmiem stáť cez noc na parkovisku, ale cez deň môžem rozrývať pneumatikami ich pláž. Dá sa to pochopiť? Azda len tým, že treba mega kempom urobiť kšeft.

Ráno dlhšie spanie, potom prechádzka po Hirtshalse, taká diera a na trajekt. Ozaj obrovská loď, pre 500 áut, na prízemí spústa tirákov, osem poschodí.

Cesta dosť taká nuda, pokec s rakúskym párom na starom expedičáku. Bývaju v Gmunde. Idú presne ako my, aj späť tým istým trajektom. Neskôr sa naše cesty dosť prelínali, stretli sme ich ešte mnoho krát.

Večer sedenie na hornej palube, popíjanie vínka, pozeranie na Nórsko.

Ráno dlhé spanie, už aj húpanie. Raňajky švédske stoly za nekresťanské ceny, obed taktiež, medzitým paluba, sledovanie severných škótskych ostrovov, potom už nič, len oceán.

O 23.30 konečne Faerské ostrovy, veľa áut išlo von, vyzeralo to, ako keby išli faerčania z dovoleniek. Za Torshavnom prvá možnosť odbočky z cesty a spať. Bola jedna hodina po polnoci.

Noc tichá,  nádherné ráno, slnko, pár oviec okolo auta, výhľady.

Potom napred na ostrov Vagar, Gasadatur. Cesta ozaj zážitok, tunel pod morom, cena 300 dk, tj. 40 eur. Ale nádhera, vodopád do mora, hory.

Potom späť, na ďalší hightligh, Saksun. Písali v literatúre. že cesta je zjazdná len na bikoch alebo peši, ale dalo sa aj autom, len bola úzka cesta. Krásne údolie rieky a záliv, pekná túra až k moru. Zážitok. Miestni nás naplašili, že za hodku bude príliv, zdvihne sa hladina a už neprejdeme späť. Tak sme si pohli, možno to bol planý poplach, ale pre istotu. Ale keď som pozeral stopy po vode, asi by sme suchou nohou fakt neprešli, ak vôbec.

Potom nádherné miesto na spanie pri potôčiku v doline. Bol konečne gril, potom zaliezlo slnko a začal vietor, tak jedenie len zbabelo vnútri. Ešte som si vybehol na najbližší kopec, treba aj trochu pohybu a krásnych výhľadov.

Zase žiadne reštiky, len na pumpe hotdog a kúsok pizze. Plný oceán rýb a oni hotdog. Ani v obchode žiadny výber rýb. Ale už si na to zvykáme, že tu žiadne lignje na žaru ako v chorvátsku nebudú :-)

Ale príroda ozaj nádhera.

Počasie tak 15 st. Ak je slnko, tak je teplo, ak tieň a vietor, tak je zima. A vraj tu prší 360 dní do roka :-). Ak je to pravda, tak vlastne máme šťastie. Nám pršalo len dva dni z troch, aj to nie celý deň :-).

Miestni neuveriteľne otužilí, bosé nohy, čľapkanie sa vo vode, niekto len v plavkách. A aj deti, od malička otužovanie, úplne prirodzene získajú odolnosť. Žiadne bábovky. No a vidieť v tejto zime a vetre pochutnávať si deti na nanukoch je tiež zaujímavé :-). No ale veď je predsa leto :-)

Faroečanky sú pekné, štíhle, krásna tvár, a veľmi podobné. Akože taký ten náš stupidný seriál že výmena manželiek tu musí fungovať dokonale. Ten druhý manžel si výmenu ani nevšimne :-).

Asi je to tým, že sú tu tak izolovaní a zachovali sa vikingské gény. Veľa žien som videl behať, moc iných športov sa tu robiť nedá, asi sa aj udržiavajú. Ani nejaké tlsté dieťa sme tu nevideli.

Myslel som, že to bude taký úplný zapadákov. Ale sú tu pekné domy, dobré autá, ľudia pekne oblečení. A zdá sa, že sa pri práci nepretrhnú :-), občas niekto prevracia seno, pár prístavov s rybami, rybárske lode, ovce. Ale ako dokázali postaviť tunely pod zálivom pre pár tisíc ľudí, dobré cesty, mosty, zabezpečiť takú životnú úroveň mi nie je jasné. Dotuje ich Dánsko? Kedysi som sa to isté čudoval v Grécku. Pohodička, každý usmiaty, posedkávali, popíjali frappé a ako dopadli. Ale samozrejme faerčanom to neprajem, takí sympatickí ľudkovia.

Ráno už zatiahnuté, 11 st. ale aspoň nefúkalo. Ďalej križovanie ostrovov, na severovýchodné sme sa bohužiaľ nedostali, tunel je tam len do 3,1 m výšky. Cesta cez hory na Gjovd, idylická bohom zabudnutá (ale nie turistami :-) dedinka s prístavom v útese. Aj počasie sa už polepšilo.

Ďalej zase cesta cez hory, postupne hmla mizla, jazero, pod tým fjordy a nádherné utesy so skalami z mora. Potom ešte Vestmanna, tam koniec medzi domčekami, tak späť a flek na nejakom plácku bez označenia, hádam nás nejaký vikingský majiteľ nevyženie sekerou :-). Už trochu aj slniečko, vietor kryjeme búdou, pohoda, krásne výhľady, sedenie pred búdkou.

Ráno zamračené, hmla, dážď ako na faeroch :-). Cesta už pomaly na trajekt, ešte historické zachovalé domčeky a prvý kamenný kostol na ostrovoch. Potom prechádzka a obed v starom Torshavne. Ten obed, to nie je jednoduché, všade len klasika párek v rožku, nakoniec aspoň fish and chips. Zaujímavé, faroečania na námestí v daždi sledujú na obrovskej obrazovke hádzanársky zápas.

Potom už naša loď, Norrona, klasika. Z lode sme ešte sledovali vikingské veslice, neviem či boli nejaké preteky, alebo len tak si boli zajazdiť. Jedna posádka bola ženská. A vôbec im nevadil dážď, vietor, zima. Obdivuhodné. Potom už na lodi večera a nejaké vínko a spať. Húpe to dosť, ale zase na morskú nemoc to nie je :-).

Vylodenie na Islande v pohode, colníci nás neprezerali. Mali sme šťastie, trochu som sa bál, že moje zásoby vínka objavia, ale ostalo v aute. Počasie des, dážď, hmla, vietor. Moc dobre nás Island neprivítal. Na základe predpovede počasia, ktoré sa stalo pre nás dosť podstatné pri plánovaní kam ísť, sme sa vydali na juh po hlavnej okružnej ceste č.1, v smere hodinových ručičiek. Tam malo byť krajšie. A dokonca, keď sme išli cez priesmyk, trochu sa vyčasilo a tak sme si aspoň spravili predstavu, aká krása nás čaká. Prvé strže, výhľady, vodopády.

Prvá noc na Islande a už porušenie ich predpisov, na celom Islande je zákaz prespávania v obyťákoch mimo kempov. Zase, nemá to logiku. Chápem, že si šetria prírodu a offroad je prísne zakázaný, hoci aj o tom by sa dalo polemizovať. Ale prečo cez deň môžem stáť na parkovisku a v noci nie, nechápem. Akože státie v noci poškodzuje prírodu viac ako cez deň? A ani nie je pevne stanovené, odkedy dokedy, len v zákone majú jedno slovíčko, overnight. Čo to presne znamená, nikto nevie. Prídem niekde o 22hod, odídem o 2hod ráno. Je to overnight? Alebo prídem o 2ráno, a ostanem, je alebo nie je to overnight? No tak som si to vyložil po svojom, neovernightujem, len stojím :-).

Noc v pohode, akurát fúkalo tak,  že húpalo búdku. Pokračujeme na západ, tam má byť krajšie počo. To sa potvrdilo, ozaj krásny deň, Jokursalon, ľadovcové jazero, do ktorého sa odlamujú kusy ľadovca a postupne to pláva do mora.

Stretli sme aj rakúšanov z lode.

Potom ešte ďalšie splazy ľadovcov, ale stále to ide z jedného, Vatnajokull, najväčší v Európe, má na dĺžku asi 150 km.

Zaujímavý obchod na ceste, zatiaľ prvý po dlhej dobe. Predavačka taká pekná, už som si povedal, že je to ako na faeroch :-), ale prihovorila sa nám češtinou :-). Žije na Islande, že fajn, ale na zimu vždy ide do Ázie. Nemá to zle vymyslené :-). Neodolali sme jahnačím kolenám, ceny dosť vysoké, ale čo už. Islandské jahňa treba vyskúšať.

Chceli sme ísť do kempu v Skaftafell, potreboval som servis, ale že v kempe nemôžem vypustiť odpadnú vodu. Tak potom načo musím chodiť do kempov keď mi neposkytnú servis? Ozaj čudná krajina.

Tak sme išli trochu späť a našli zašité parkovisko pri nádhernom ľadovci, tak uvidíme či nás niekto nevyhodí. Debatu, čo je overnight by som v noci nemusel. Večer prechádzka po útese, posedenie tam, ozaj zážitok. Dalo sa ísť aj ďalej, ale chodníček sa tak zužoval, že stačilo jedno pošmyknutie a padne sa dole do ľadovcového jazera. Tu to nechávajú úplne na zodpovednosti človeka, žiadne reťaze, zábradlie, upozornenie. V princípe je to správne, každý by mal vedieť, kde sú jeho hranice, ale bohužiaľ, niektorí turisti sú takí blbí, že s malým dieťaťom balansujú na úzkom chodníčku alebo otec fotí syna tesne nad útesom. No a šialení selfíčkari, to je kapitola sama osebe. Vždy úplne posledný krok nad priepasťou :-(. Veď na fb to musí vyzerať akčne :-).

Ráno výmena vody na pumpe, našli sme tam vonku takú samoobslužnú umyváreň, neskôr sme zistili, že je to prakticky na každej pumpe. Dala sa tam bez problémov vypustiť voda a nabrať čerstvá. No ale fakt je potom otázka, načo sú mne kempy.

Ráno Skaftafell, je to už taká trochu masovka, dosť možností na turistiku, výhľady na ľadovec, nejaké dva vodopády. Spravili sme takú 3hodinovú túru, pekné, ale zase neskôr sme videli aj krajšie veci.

Potom cesta po nekonečnom lávovom poli, ozaj úplne iný svet, ako ho poznáme. No a odbočenie na prvú Fkovú cestu. To F v označení znamená, že platí zákaz vjazdu autám bez 4×4. Toto platí bez výnimky na celom Islande.  Takéto cesty sú samozrejme nespevnené, s roletami, kameňmi, úzke, ak sa stretnú dve autá, jedno musí zastať. Platí prísny zákaz offroadu. Výklad offroadu je tu taký, že akékoľvek vybočenie z cesty je zakázané, že aj napríklad pri vyhýbaní nesmiete kolesom mimo cestu. Kde je hranica cesty je niekedy ťažko poznať. Musíte využiť nejaké rozšírené miesto, ak také nie je, jedno z áut poruší predpis. Ak by to videl ranger, je za to vysoká pokuta. Majú to vtipne vyriešené :-). Našťastie pre mňa drvivá väčšina šoférov, keď videla moje auto, dobrovoľne zastali, alebo uhli až za hranu cesty. Predsa len väčší vyhráva :-). Ale keď som v protismere zbadal autobus 6×6, stál som ja :-). Ale zase veľká premávka na týchto cestách nebola, občas autíčko, alebo nejaký camper požičanec.

Tak F208, smer Landmannalaugar, ani sa to nepokúšajte zapamätať:-). Asi 30 km ďalej, bolo už 18 hod. bol kemp, keďže sa ozaj nedalo nikde zašiť, tak že ideme do neho. Tam také obrovské stany, dosť áut, potom, že akože čo chceme, tak že nocovať. Ale že tam je uzavretá partia, do rána tam bude hudba a hluk, tak že musíme ísť ďalej. A to ako kam? Do Landmannalaugar, ale to je dobré dve-tri hodky cesty. Ja že som unavený, je to nebezpečné, že ostanem niekde pri ceste. Že neexistuje, to je zakázané. Hlavne jedna žena bola mimoriadne jedovitá,  že ju nezaujíma, či som unavený, mimo kempu spať nesmiem, no ale do kempu ma nepustia. Islandská Hlava 22 :-).

Tak sme išli ďalej a potom pred prvým brodom také akože odpočívadielko, tak sme tam ostali. Pekné miesto, hoci pri ceste, ale tam večer prešli hádam tri autá a v noci nikto.

Ráno, keď už sme skoro odchádzali, rangerské auto s jedovitou babou, že či sme tam spali, ja že nie, ale ona že si ma pamätá zo včera z toho zavretého kempu. Tak že bol overnight, to sa nesmie, že je to prísne zakázané, navyše, že je to rezervácia, ja zase, že keď majú zavretý kemp, čo mám teda robiť.  Všetky moje argumenty ju nasierali viac a viac, tak som už radšej bol ticho. Tak som si musel vypočuť jej poučovanie, ako mám jazdiť, čo všetko sa môže a čo nie, som tam stál ako taký ukropeček, aby som neprovokoval na pokutu. Nakoniec bez nej, vydýchol som si. Tuto sú to stovky eur. No nie dobrý začiatok, ale vlastne dobrý, neplatil som :-)

Potom dve hodky ale ozaj nádhenej cesty, vtedy sme to nemali s čím porovnať, ale povedal by som, že jedna z najkrajších. Striedali sa kopce, riečky, zeleň, čierna láva, skaly, no všetko. Cesta miestami dosť zlá, aj náklony s húpaním, to nemám rád :-). Ale brody nízke.

A už Landmannalaugar, jednoduchší názov dúhové hory, kemp, na divoko sa samozrejme v takomto highlighte nedalo, zase, že sa nedá vyliať kazeta z WC, no tak skutočne, od turistov chcú striktné dodržiavanie predpisov, ale nevytvoria na to ani základné podmienky.  Musíme sa s tým zmieriť.

Poobedňajšia prechádzka, mapy čo sme kúpili úplne nejasné, uvidíme zajtra. Dobrá predpoveď počasia.

V kempe dokonca aj pár autobusov, expedičákov, áut, kemperov, ale všetko 4×4. Iné sa sem nedostanú. No a samozrejme stanov. V termálnom jazierku pomerne dosť ľudí, mne sa v tej zime ozaj nechce kúpať ani v teplej vode, musí sa z nej vyliezť a to už také pohodové nie je :-). Radšej som si bol zabehať, to už bol ozaj zážitok. V takejto kráse.

Noc pokojná, ráno túra na najvyšší kopec, krásne výhľady, počasie super, úplná nádhera. Skutočne je toto právom pokladané za jednu z top vecí na Islande. Kus cesty sme išli s párom z čiech, mali požičané nejaké SUV. Takí sympaťáci, ozaj čechov stretneš všade :-). Nádherná túra, ozaj zážitok. Tých možností tu bolo viac, aj pochod na viac dní, ale to pre nás nie je. My dnes tak 4 hodky, najkrajšie sme videli.

Poobede ďalej po F208, ale okolie cesty už nie také krásne, najkrajšie je to z juhu, kade sme prišli. Sterilná krajina, žiadne odbočky, mimo cesty sa len tak nedá, nikde žiadny život, ozaj ako mesiac. A ani žiadne muchy, kobylky v tráve, vtáčiky, nepočuť nič. Absolútne ticho. Človek to musí zažiť, aby si potom vážil, čo má doma a potešil sa trebárs aj obyčajnému bzukotu komára :-).

Ale aj žiadne odpočívky, ani nejaké širšie plochy na zastavenie, žiadne koše na smeti, wc, nič. Zastaviť na ceste nesmiete, vybočiť z cesty riež nie, odpočívadlá nie sú. V prípade, ak sa vám chce čurať, smola. Buď to pustíte, alebo porušíte predpis, islandská Hlava 22 :-). O nejakej pauze na jedenie, alebo oddych ani nehovorím.

Odbočka na Hajfoss, nádherný vodopád, ale na spanie moc viditeľný. Nakoniec v garmine taká odbočka, bezmenné dva vodopády, úplne zašité parkovisko ako stvorené na prespanie a takýto výhľad z našej búdky.

Noc úplne super, ráno ešte prechádzka dolu, akokeby v inom svete, hore len machy, tuto svieža zeleň, taká trochu džungľa medzi vodopádmi, krásne.

Ďalší highlight gejzír, ale moc ma to neoslnilo. Občas vyflusne takú horúcu vodu s parou, okolo plno ľudí ktorí jačia, keď na nich zafúka tú vodu a to je všetko.

Ale vodopád Gulfoss iná liga, ozaj impozantný. Fotky to neukážu, ale tú silu prírody musí človek vidieť a počuť. No ale aj dosť ľudí.

Dalej cesta na sever po F35, už šotolina, ale vcelku v pohode, medzi dvomi ľadovcami, ale inak taká púšť. Žiadny život. Odbočka na F247, má tam byť kemp, aj bol, krásne miesto, flek pri potôčiku, v horách, ale zase žiadny servis. Dokonca také, čo som ešte nezažil, vyzúvanie sa do sprch a na WC. Tak bosými nohami šliapať na verejnom záchode, to vyžaduje ozaj silnú náturu :-). Ešteže máme vlastné WC. Hovorím, čudná to krajina :-). Ale okolie kempu krásne.

Ráno ďalej na sever, zastávka na gejzíroch Hvelavellir, bolo to lepšie ako ten striekajúci, tuto to všade bublalo, dymilo, v pozadí ľadovec, pekné. Samozrejme aj možnosť kúpania v termálnej, t.j. horúcej a smradľavej vode, ale mňa to stále nejako neoslovuje :-).

Rozhodnutie podľa predpovede počasia že ďalej na východ, na západných fjordoch má pršať. Tak smer Mývatn a vodopády ma severe.

Flek žiadna šanca, všetky miestečká tabule so zákazmi. Nemožné odbočiť niekam, všade plotíky, rampy, neexistuje cestička len tak k jazeru, že pre rybárov alebo tak. Napriek tomu, že je to najmenej osídlená krajina v EU, veľmi ťažko sa nájde nejaké voľné, neobsadené miesto. A ak áno, je tam všetko zakázané.

Potom jazero Mývatn, pekné, ale žiadna šanca na divoko, tak zase do kempu. Našli sme voľný dosť veľký plac, ale za chvíľu tri autá s prívesmi s islanďanmi a spústou detí, spravili buzerák a keď sme my už pomaly pomýšľali na spánok, začali spájať plynové bomby na gril. No a aj keď bola pre turistov zima a všetci sedeli vnútri, pre domácich je leto, a samozrejme všetci vonku a spravili sedenie ako európania niekde na juhu v Grécku. A hluční, domáci islanďania. Tak sme sa presťahovali inde do kľudnejšej zóny medzi normálnych turistov, ktorí trávia tichý večer vo vykúrených camperoch :-).

Noc tichá, dobre sme preparkovali. Potom ráno postupne výšľap na sopku, túra po zaujímavých vyvrelinách, potom taký poloostrov kde bol lesík ako v Karpatoch, ale pre nich úplná atrakcia. Aj normálne stromy. Ale krásne výhľady na jazero a ostrovčeky. Ešte jeden kráter, potom vriace jazierko a záver pre mňa nádherný beh po láve tak 10 km, pre manželku kúpanie v tých ich termáloch.

No a späť do toho istého kempu, našli sme ešte dobré miesto, bol ešte voľný. Na večer sa vždy  kemp zaplní. No ale za chvíľu partia talianskych obyťákov, napočítal som 12. Mali vedúceho, nechápem prečo takto chodia. Na Island potrebujú cestovku? Všetko naplánovať dopredu? Prispôsobiť sa, nemať slobodu? Veď keď prídu niekde spolu na parkovisko, nebude pre nich miesto. Nechápem. A je to typické pre talianov. Stretli sme ich v Rusku, Arménsku. Vždy aspoň 10 obyťákov. Ale nebola žiadna seansa vonku, zaliezli do áut, bola im zima. Sú zvyknutí na 30st. a tu tak 12.

Ale my sme mali gril, celkovo super deň.

Ráno na miesto, kde všetko syčalo, bublalo, dymilo. Ozaj peklo. Potom sopka Krafla, kráter s jazierkom. Ďalej už vodopády, Delfoss, majú najväčší prietok v Európe, ozaj silný zážitok.

Ďalej na sever k oceánu smer Asbyrgi, ešte jedna zastávka, taká odbočka, potom ale nádhera, vysoké skaly a zvláštne útvary nad riekou. No a kemp, taký utopený v lesíku, krásne miesta, naše pri potôčiku a sami. Keby  boli také všetky kempy, neváhal by som. Navyše slnko, teplo, gril, sedenie vonku. Nádhera, trochu také ako na východe. Sami, ohník, príjemné.

Ráno cesta zase na sever, krásne skaly, dlhý pás kolmej skalnatej steny, na konci s jazierkom a zahnutým do U. Kolmá stena, v zime to musí vyzerať ako zeď z hry o tróny. Ktovie, či to nefilmovali tu.

No a zase oceán, pekné výhľady, dosť lúk a domčekov.

Potom napred jeden tunel, len jednosmerný. No a za chvíľu ďalšie dva, obojsmerné, jeden dlhý 7 a druhý 3 km. Tunely spájajú dve úplne malinké dedinky. Čo dodať. My nevieme postaviť ani diaľničný tunel…

Kemp pred  dedinkou Siglufjordur, úplne fajn, tichý, nikde nikoho, museli sme zavolať majiteľovi, aby prišiel pre peniaze :-). Večerná prechádzka po mestečku, zaujímavé. Ľudia žijú v pekných domčekoch, majú pekné autá, ale všetci vnútri, na uliciach skoro nikto, také mŕtve. Zima, vietor, chlad. Asi aj pre nich. A to je leto. No a kde trávia víkendy, čo sa tam vlastne dá robiť? Navyše možnosť kam ísť je veľmi obmedzená. Všetko súkromné pozemky a kde nie sú, tam sa nesmie. Buď tam nie je prístup, alebo keď je, tak je zákaz :-).

Počasie cez deň ušlo, aj slnko, cca 12. Teraz večer fúka, je zima, zhora sa stelú mraky. Nič moc.

Videli sme fabriku a nejakú termoelektráren. Vedľa nej postavené unimáče ako ubytovne. Tam ľudia prídu z roboty, asi 100 m, do ubikácií, na okolí nič, odtiaľ všade ďaleko, a ani si nemôžu kúpiť nejaké pivo alebo pol deci :-). No nič moc.

Cesta po pobreží oceánu, krásne výhľady. Ale úplne všade nekonečné plotíky. Nedá sa dostať k oceánu, jazeru, nedá sa len tak odbočiť, len na parkovisko, no a tie sú veľmi zriedka. Len sa ide po ceste a pozerá sa, síce krása, ale taká akokeby cez sklo…Nedá sa zastaviť, a ak áno, medzi oceánom a cestou je plot, tam súkromné pozemky ktoré viedli až k oceánu. Toto je dané historicky, vikingovia si obsadili pôdu, na prežitie jej potrebovali strašne moc. A je to tak až do dnešných čias. Ak je pôda zrekultivovaná na pasienky, je aj oplotená. Teda oplotená, nie sú to betónové ploty, len drevené kolíky s drôtom, ale to stačí na to, aby tam človek neliezol.

Trochu kultúry, vikingské múzeum, také pôvodné domčeky a usadlosti. Dosť názorne to ukázalo, ako ľudia v tých časoch žili. No pre nás úplne nepredstaviteľné a nepochopiteľné. Buďme radi, že žijeme v tejto dobe, aj keď si občas pofrfleme :-).

Flek na spanie odbočka na vedľajšie cestičky, potom taký akokeby kameňolom, tak tam.

Hľadať na Islande miestečko je komplikovaná operácia :-):

– predovšetkým je jasné, že každé prenocovanie mimo kemp je na Islande nelegálne. A keď sa človek vnútorne zmieri s týmto faktom, musí dodržať aspoň ďalšie zásady

– offroad je prísne zakázaný a pokutovaný. T.j. každé vybočenie z cesty je neprípustné, to som dodržiaval, pokuty sú mastné:-).

– na ceste je zakázané stáť, a už samozrejme vôbec nie nocovať, ani na rozšírených stretávacích miestach

– to sa síce vzájomne vylučuje, ale jediná možnosť je, že pri ceste, (čo je cesta je tiež diskutabilné, vyjazdené koľaje? je to cesta?) je nejaký plácek, ktorý sa dá obhájiť ako parkovisko, ale nesmie byť pri nejakom moc známom mieste, tam sú potom tabule so zákazom, to som si už porušiť netrúfol.

– v prírodných rezerváciách jazdia a kontrolujú situáciu rangeri, tam spať mimo kemp je riziko

– mimo prírodných rezervácií nie je nikto, kto by to kontroloval. Na odľahlých miestach prejde pár áut večer, ak vás aj niekto zbadá, práve ste zastali a pôjdete ďalej. V noci tam nechodí nikto

– skoro všetky odbočky z ciest majú šipku s nejakým menom, t.j. vedú k domu a po súkromnom pozemku. Na tie odbočiť je zbytočné. Kde takáto šipka nie je, poväčšine je rampa, reťaz, alebo tabuľka so zákazom vjazdu alebo niečím podobným

No nie je to v tejto krajine jednoduché, ale už sme sa postupne učili nájsť skulinku :-). Nie že by som mal absolútnu averziu voči kempom, väčšinou tam bolo pár áut, okrem vychytených destinácií. Ale často boli trebárs v meste pri futbalovom ihrisku alebo v strede dedinky medzi domami. Nič moc. No a kúsok vedľa krásna príroda s výhľadmi. Stálo zato sa ponamáhať a hľadať. A naviac, keď človek chcel nájsť flek, akurát kemp nebol, zase nie je tu taká hustá sieť.

Potom po pobreží, tulení deň, pozerali sme ich na troch miestach. A nádherné pobrežie.

Zastávka na veľkej čerpacej  stanici, bola aj veľká reštika, tak že sa aj najeme, ale jedálny lístok nasledovný:

-párok v rožku na 10 spôsobov

-hamburger s hranolkami na 5 spôsobov

-sendviče, 10 druhov

-polievka, tá by ešte šla, ale už sme mali oba druhy ktoré na Islande existujú :-), iné tu nie sú. Buď rybacia, alebo vývar so všeličím. Neboli zlé, ale zase za 15 eur a stále len tie isté :-), no a spústa sladkostí, zmrzlina, nanuky, čo je pri tejto teplote dosť divné :-)

Ale takýto jedálny lístok má dosť vplyv na váhové parametre Islanďanov :-), dosť ľudí tlstých, aj deti,  ženy už väčšinou nie také pekné ako na faeroch, tie vikingské gény sú tu nejaké iné. Prečo to tak je, to už si fakt netrúfam povedať :-)

Ďalej cesta cez fjordy, neuveriteľné okľuky, vzdušnou čiarou pár km, ale po pobreží stovky. Žiadne skratky ako v Nórsku cez mosty alebo trajekty. Ale krásne. V jednom fjorde dokonca sledovanie veľryby, ozaj, z MANu sledovať veľrybu, to tu ešte nebolo :-). Flek klasika hľadanie, ale nakoniec celkom fajn, vyzeralo to ako cestička, kde púšťajú lodičky do oceánu, nebol zákaz, vedľa taká plôška, spĺňalo to všetky kritériá :-)

A ďalej po fjordoch, väčšinou po pobreží, ale skracovalo sa to aj cez hory. Tam už aj divočina bez plotíkov, ani ovečky, nič. Ale o to krajšie. Bolo aj kúpanie v termáloch, taký bazén,  pre mňa prvý a aj posledný krát. Stačilo :-).

Spanie na krásnom mieste, večerná prechádzka, zase nám to vyšlo aj bez kempu :-).

Cestou sme videli miesto, kde ukradli vodu z vodopádu a miesto toho tam postavili rúry do elektrárne. No neviem, na jednej strane buzerujú turistov, že nesmú vybočiť z cesty ani 10 cm, na druhej strane takéto? No a na tých ich vzácnych biotopoch veľakrát bager a meliorácia, absolútna devastácia územia, kde vy ako turisti pomaly nemôžete ani stúpiť. Zjavne majú dvojaký meter, na turistov prísne, miestni môžu všetko. Ale z tých turistov vyžmýkať peniaze, to áno :-). Ale zase na druhej strane, kde inde sa dá vidieť takéto?

Ráno na najzápadnejší cíp Islandu aj Európy, cesta cez krásne fjordy, útesy najvyššie v Európe, fotky dvoch papuchalkov :-). Viac ich tam nebolo.

Potom na Melanes, trochu adrenalínová cesta, nádherná pláž a útesy. Tam len do kempu, inak sa nedalo, ale pekný, kľudný, priamo pri oceáne. Večer prechádzka po obrovskej pláži, ozaj zázračné miesto.

Super noc, potom späť hore adrenalínovým kopcom, ďalej zase nádherné nekonečné fjordy. Cesta napred v pohode, nová, široká, krásna, dalo sa 80-90, potom zrazu šotolina, prudké stupáky, s obyťákom by som si netrúfol. Potom zase asfalt. Zrejme boli pred krízou rozšafní, potom ich to pribrzdilo a ďalej nestavajú. Pre pár áut také cesty ani nemajú zmysel.

Nástup na posledný fjord, resp. poloostrov Stafellnes, už sme chceli flek. Ale ako vždy, veľmi ťažko, teraz nič, plotíky k oceánu a keď odbočka, tak k domu. Nakoniec taký zázrak, odbočka bez bránky, a tam taký malý flečik, úplne super výhľady na malé ostrovčeky. Bol grilík a potom krásna prechádzka bez chodníčkov, len po mäkkom povrchu po ovčích stopách, prešli sme cez dve meliorácie a až k zálivu, len vtáky, úplné ticho a vrak starej lode.

Takéto prechádzky mi dajú niekedy viac ako hightligh po označenom chodníku medzi turistami. Ozaj zážitok.

Ako tu chovajú ovce mi nie je jasné. V Mongolsku obrovské stáda, ale aj pastieri na koňoch alebo motorečkách. Tuto ideme kilometre, pár ovci, len tak sa potulujú, bez nikoho, kto ich potom zháňa na strihanie, dojenie a pod.  A strašne veľa balov sena, na tak málo oviec. V Mongolsku milióny dobytka a žiadne baly sena. Nejak mi to tu nesedí. Ak aj tie ovce sú len na mäso a zháňajú ich len na zimu, aj to musí byť problém. Kde ich všetky nájdu. Pásli sa aj úplne vysoko v horách, kde nie sú žiadne plotíky, ale široko-ďaleko ani žiadni ľudia. A ovečky nikdy nie v stáde, ale len po troch. Je to taká záhada Islandu, aspoň pre mňa :-)

Noc super, ráno ďalej krásne výhľady, potom nádherná čierna pláž s lávovými skalami a  jazierkami.

Pokec so šoférom slovenského autobusu, že sú tu už tri mesiace. Turisti priletia lietadlom a oni ich potom vozia. Ale že už idú domov, už majú toho dosť :-)

Ďalej južná časť poloostrova Snafellnes, zvláštne skaly, ale aj dosť nuda, nedalo sa ani k oceánu ani k horám. Všetko klasika súkromné no a plotíky.

Nakoniec taká odbočka, že horúce pramene, nebol zákaz, tak tam odbočiť, ďaleko od cesty a pár áut. Tie sa furt menili, niekto prichádzal niekto odchádzal. Kúpanie len v mútnej tekutine a v takej jame len pre dvoch. Manželka to využila aj sama, ja radšej behať. Krásny beh popri riečke, ale už odbočka na most cez rieku, že vstup zakázaný, súkromná cesta. Tak aj most majú súkromný, ozaj divné. No a všade pri riečke miesta na parkovanie že súkromný pozemok. Aj tá riečka je súkromná. Už to ani nekomentujem. Turisti len na vyhradené miesta ako také ovce, iné pekné a tiché miesta sú len pre domácich.

Pokec pri termáloch s nemeckým  párom, mali taký malý VW, pozerali nálepky kde sme boli, vyzvedali čo a ako. Takéto debaty boli časté, veľa ľudí sa pri aute pristavovalo a boli zvedaví na auto a naše cesty. Ale všetko len cudzinci, miestni sú úplne nekomunikatívni. Len tých turistov pretrpieť a obrať o peniaze :-).

Ráno smer Pingvellir, mýtické miesto kde mali pôvodní Vikingovia hlavné mesto a založili tam prvý parlament. Zároveň je to ale miesto, kde sa stretáva americká a európska pevninská kryha. Krásne, ale tým, že je to neďaleko Reykjavíku, aj dosť ľudí.

Ráno smer Selfoss, na islandské pomery veľké mesto, cestou okolo nádherných miest pri jazere, dokonca lesíky. Ale neuveriteľné množstvo chát miestnych. Oni z toho spravili také neprístupné mestečko. Pri vstupoch rampy, za nimi všetko parcely. Príde človek na chatu a nemôže ísť nikam, len po hlavnej ceste, alebo sedieť na chate. Tie lesíky a brehy jazier sú rozparcelované, nedá sa prechádzať, ísť k vode, niekde si ísť trebárs zabehať. Aj napríklad  v takom rakúsku, kde je podstatne vyššia hustota ľudí sa toto nevidí, ľudia sa tak neoplocujú, dá sa ísť do lesa, na lúku, aj keď je to cez súkromný pozemok. Tu nie.

V Selfosse nákup, aj tu ako všade v obchodoch majú vždy oddelenie s vlnou, čo už u nás nie je. Tuto asi ženy pri dlhých večeroch fakt pletú a štrikujú.

Noc v kempe pod Heklou, pre manželku boli aj termály:-), pre nás oboch gril s vynikajúcim islandským jahňacím :-)

Ráno už na F26, pár dní mimo civilizácie. Hurá :-). Je to legendárna cesta, ktorá spája juh so severom. V zime je uzavretá, otvárajú ju podľa množstva snehu väčšinou koncom júna a neskôr. No a v semtembri ju zase zatvoria, napadne sneh :-) Na začiatku kúsok asfaltu, potom už len šotolina. Rolety, jamy, šutre, brody, ale aj neskutočné výhľady na tri ľadovce. Ale inak úplne mesačná krajina, akú nikde inde neuvidíte :-)

Áut len pár, ale stretli sme v protismere aj 4×4 autobus, je tu v lete pravidelná linka. Po 100 km jediné miesto na kemp, ale o 15tej je skoro, tak sme išli ďalej. Veď sa uvidí :-). Hľadanie fleku navečer dosť problém, len cesta, z ktorej sa nesmie odbočiť a na nej ani zastaviť. A nejaká plôška, čo by pripomínala parkovisko žiadna. Po cca 50 km od kempu taký zázrak, prvé  vyznačené kameňmi akože odpočívadielko, tak tam končím  a máme flek. Uvidíme či nás niekto navštívi. Další kemp 100 km, na tejto ceste aspoň 3 hodky.Za chvíľu dánski motorkári, že má zlomené čosi na ráme a vystužil to naprieč takou tyčou, ale bola dlhá a mal strach, že o niečo zavadí. Skúsil, že či náhodou nemám pílku na železo. No ale že vytiahnem karbošku makitu, to nečakal :-). Odrezal som, on dokonca ponúkal peniaze.Veľmi sa čudoval, že len tak nezištne. Ale to nepozná nás z východu :-).

Videli sme aj zopár bikerov, ale je to očistec. Po každom aute kúdoly prachu, zima, vietor, rozbitá roletová cesta s ostrými šutrami, brody, úplne nehostinná krajina. No a vidieť na tejto ceste peších na ťažko, to už mi padla sánka. Cesta má asi 250 km, je na nej jediný kemp, inak len nič, no teda krásne výhľady na ľadovce, to som zabudol :-)

Noc bez problémov, ráno dva krásne vodopády. Potom výber, buď sopka Askia alebo severné fjordy. Predpoveď počasia na Askiu zlá, síce aj na fjordy, ale nakoniec menšie zlo, fjordy. Pokec s rangermi na odbočke F88, poradili aj ďalšie miesta na Askii. Práve dávali tabuľu, že na menšie SUV sú brody príliš hlboké, ale ja že sa nemusím báť :-).

A teda ideme hore na sever, inou, východnou cestou. Zastavenie sa na parkovisku pri vodopáde, zrazu počujem syčanie, defekt. Prvý defekt po ôsmich rokoch a 240 tis. km na necestách :-). No čo už, ideme na to. Nie jednoduché, bolo to prvý krát a teda ako maturita, tak po hodinke zloženie rezervy, musel som trochu prispôsobiť navijak. Špekulovanie na uvoľnení kolesa, potom zdvihák sa zaboril, tak znova, ako na potvoru žiadne poriadne šutre ktorými by sa podložil, len láva, taký rakušák na LR nám doniesol šuter, bol ale krivý, druhý nám dal také dosky. Keď sme auto zdvihli, zdvihák nestačil. Proste ten zdvih bol na tú vysokú terénnu gumu krátky. Tak buď vypodložiť auto drevom a skúsiť znova, alebo volať o pomoc. Bál som sa, že mi to padne, mal som len nejaké krivé polienka na oheň. Tak volať pomoc, aj prišiel miestny s obrovským pickupom, ale čo je hlavné mal poriadny zdvihák a výmenu sme zvládli. A ten servisák má dcéru a tá trénuje krasokorčuľovanie v Bratislave :-), ten svet je ozaj malý :-). Že už bol za ňou a v zime príde zas, dali sme mu adresu, nech sa ohlási. Na oplátku mu ja vymením koleso :-).

Zhodou okolností na parkovisku Slováci na požičanom Volve, mali tiež defekt a rezervu len núdzovú, tak  zháňali tiež opravu. Mali ozaj zážitky, objednali si Volvo 4×4, nakoniec zistili, že ich oklamali, dostali len predokolku, a potom ich ešte aj ranger sprdol, že nemajú čo hľadať na Fkovej ceste. Rezerva vyfučaná, hrdzavá, no fakt sa potvrdilo, že miestni len vyinkasovať peniaze, ale služby nič moc :-).

Neskoro sme išli spať, ráno zase dať koleso na strechu, aj to nebolo jednoduché, budem to musieť dať doma trochu  upraviť. No nič, nie je nad osobné skúsenosti. Mal som si to vyskúšať už doma :-). Potom znova späť do Mývatnu, servis vyzeral veľký, ale nikoho tam nebolo, po hodine prišiel majiteľ, absolútne neochotný, že oni to nevedia spraviť, tak že či nemá nové pneu, že nie, otočka a už sa nebavil. Že poradiť, kde sa asi taká pneu dá zohnať, to už nie.

Tak sme sadli a googlili, telefonovali. Ešteže tu majú všade pokrytie a platia paušály ako v EU :-). Obrovský problém s mojim rozmerom pneu, nakoniec po mnohých telefonátoch jediná guma s týmito rozmermi, ale musím ísť do Akureryi, tak späť nejakých 100 km, prespanie v kempe.

Ráno odchod do servisu, trochu šok, je to zimná guma, rozmer síce sedí, ale zjavne je väčšia a tenšia. Ale na výber som nemal, oprava mojej gumy by bola neistá, že možno bude držať, možno nie. Už mala čosi za sebou. Moja chyba, chcel som tieto dojazdiť, ale šotoliny a Fká na Islande ich rýchlejšie zlikvidovali ako som si myslel. Keby som mal nové, možno by som ani ten defekt nedostal. Tak teda montáž novej, na strechu sme to dávali bagrom. Ale tu boli ochotní, dalo sa s nimi, iné ako v Mývatne. Ale cena moc vtipná nebola :-). V servise dvaja mladíci, Poliaci, že už tu žijú ôsmy rok, a ani neplánujú späť. No neviem, ja by som si tu nezvykol….

Ale cesta na Askiju už nie, pneu nie je na offroady, tam je ďalších hádam 150 km Fkových ciest. Tak už “len” severné a východné fjordy. Počasie zima, silný vietor, dážď. Asi aj cítiť, že je to sever.

Našli sme nádherné miesto pri útesoch na kvázi parkovisku, už mimo požičancov a turistov, výhľad na oceán a útesy, ale prudký vietor, dážď a 8 st. Ale aj tak bola klasická večerná prechádzka. Krásna, ale surová príroda, možno aj to zlé počasie k tomu patrí :-). A v nej úplne sami, sem už nikto nechodí :-)

Celú noc fučalo, ráno pokračovalo, navyše hmla a zima. Cesta ozaj na konci sveta, turisti žiadni, niekedy len násyp medzi oceánom a jazerami alebo zálivmi, od oceánu silné vlny. A veľa naplaveného dreva, celých pňov. Pôvodne som si myslel, že to sem príde golfským prúdom niekde z Afriky, ale nie. Je to drevo z obrovských sibírskych veľtokov a z erózie lesov, putuje potom cez severný pól zamrznuté v ľade a vyplaví sa to golfským prúdom na pobrežie Islandu. Cesta trvá 4-5 rokov a morskou vodou je dokonale impregnované, pevné ako oceľ. Je ho toľko, že ho používali a aj používajú ako stavebný materiál. Nakoniec iné drevo tu ani  nebolo.

Napriek tomu aj pár fariem a domov, ozaj si neviem predstaviť život na takom zapadákove s takýmto počasím. Najsevernejší maják bol dosť ďaleko, v tom vetrisku sa nám tam ozaj nechcelo. Boli sme 2 km od polárneho kruhu.

Na noc bol kemp v takej poslednej dedinke, teda kemp, len trávnatá plocha s búdkou s WC, nikde ani žiadna informácia, komu zaplatiť a ani tam nikto nebol.

Večerná dlhá prechádzka, odtiaľ krásne výhľady na ozaj koniec sveta, posledná farma a útesy. V dedinke úplne mŕtvo, nikde nikoho, žiadni ľudia. Tu je to tak, žijú asi len vnútri.

Ráno odchod z kempu, zase ani živej duše. Ani nebolo komu za kemp zaplatiť :-)

Potom cesta cez klasickú hmlu, ale postupne sa počasie trochu lepší. Aj pekný vodopád.

Ďalej cez poloostrov Vopnafjordur nádherná, trochu adrenalínová cesta cez hory, až do 650 mnm. Krásne výhľady, na druhú stranu na kosu a deltu rieky Jokulsa.

Potom Egilstadir,  tak sme uzavreli celý okruh okolo Islandu, teda on to nebol len okruh, križovali sme to všelijako, skoro 5 tisíc km. Ešte nás čaká pár východných fjordov. V údolí rieky Lagarfljot krásne miesto, aj pekné počasie, slniečko, bezvetrie. Bohužiaľ takýchto večerov moc nebolo :-(. No a jasné, gril a jedenie vonku.

Noc v poho, ráno ale zatiahnuté, cesta na Borg a Hofn cez krásne hory do druhého fjordu.  Potom do  Borgarfjódur, úplná nádhera, okolo hory farebné ako v dúhových horách, k tomu oceán, dedinka, na konci výhľady na papuchalkov. Bohužiaľ ony hniezdia len do polky augusta, tak už len pár. Aj by som tam ostal a spravil nejakú túru, ale začalo pršať a všetko zhora sa zaťahovalo do mrakov.

Tak späť do Egilstadir, potom pozdĺž jazera na vodopády. Dobehli sme červený MAN z lode, našich známych rakúšanov, tak pokec, tiež sa nevyhli problémom cestou na Askiu. Nejaká hadička k čerpadlu. Askia sa bráni návštevám :-). Potom už k vodopádu Hengifoss, ale kúsok ďalej do kempu, žiadny flek na prespanie mimo nebol.

Večer ešte behanie, pár km po ceste, aj po lesíku, tam krásne piknikové miesto, gril, stojan na guláš, zásoba dreva, všetko pre domácich. My turisti môžeme o takýchto miestach len snívať. Keby som tak ja vyrúbal stromček na oheň :-), možno by bolo aj väzenie.

Ale lesík síce na pohľad ako u nás, ale mŕtvy, žiadne vtáčiky, cikády, čmeliak, ďateľ, žaba, nič. Sterilné.

Ráno na vodopád Hengifoss, dokonca boli dva, oba nádherné, ca 2,5 hod. túra. Dal sa do reči američan s dcérou a jej kamarátkou. Jeho dedo bol zo slovenska a na dcére je to vidieť, slovanské gény sa nezaprú :-). Krásna, perfektná kondícia, hore doslova bežala, že doma behá závodne 400 m. Sympaťáci, ukazoval fotky z návštevy rodnej dediny deda. Ale už slovenčina ani náhodou :-).

Počasie sa zlepšilo, dokonca 17 st, tam v doline bezvetrie. Nádhera. Cesta cez ich najväčší les, dosť veľký, ozaj stromy skoro ako u nás.

Ďalej na pobrežie, klasika, krásne, flek pekný, priamo na pobreží v zálive, ale vedľa cesty. Chodí dosť áut, obchádzajú šotolinovú časť cesty č.1, cez priesmyk je to pre väčšie autá ťažko zjazdné. Ale v noci kľud, tu sa v noci nejazdí :-).

Klasická večerná prechádzka po pláži.

Ráno krásna cesta po pobreží, zakotvili sme skôr, už slabá premávka, časť aj šotolina. Utáborili sme sa skôr, super miesto, využili sme  cestičku na spúšťanie lodičiek na vodu a kúsok takého plácku. Prakticky priamo na pláži.

Potom sólo výšľap hore na najbližší kopec. Nádhera, nejako to viac precítim bez chodníčkov s turistami. Len tak, voľne po kopci, v teréne, prelez potoka zarytého hlboko v zemi, potom dva vodopády, na ktorých možno ešte žiadny turista nebol. No a na vrchu pohodlné sedkanie na mäkkom machu a kochanie sa takýmto:

Večer ešte s manželkou prechádzka po pláži, skaly, naplavené drevo z Ruska, tiež pekné.

Ráno mestečko Reyfjódur, kde sme samozrejme navštívili slovenský kostolík, drevo je dovezené zo Slovenska, postavené slovenskými majstrami. Slúžia tam traja kaplani, tiež Slováci. Škoda, že neboli doma, ale na dverách sme im nechali liptovské pareničky, hádam posledná slovenská vec, čo nám ostala z domu :-). Teda okrem nás :-)

Ráno hmla, mraky. Cesta ešte na ďalší fjord. Keď sme prichádzali, nejak náhodou som pozrel dátum a že 23. streda, ja som bol v tom, že odchádzame v piatok a že máme ešte jeden deň. Ale nie, ideme zajtra. Až ma oblial pot, keby sme to zistili až ráno. Tak točíme a do prístavu, tam už aj naši červení susedia rakušáci aj spústa áut. Fakt zbierka offroadov a expedičákov z celej Európy. Pokec s rakúšakmi, aj Slováci, aj Čech na dodávke.

Najdrahší obyťák, obrovský UNICAT na MANe mali Rusi. Ale bol na nemeckých značkách. A to moje auto pri ňom dosť maličké :-) a samozrejme aj nepomerne lacnejšie, taký chudobný príbuzný :-)

Príprava na cestu, dva dni na lodi nie je sranda.

Večer nás ešte pozvali rakušáci do ich búdky, pokec, príjemný večer.

No a ráno už naloďovanie, obrovský počet áut, návesov, ale aj trochu dosť zmätkov. Ale nakoniec sa podarilo, našachovať taký počet áut s rôznymi rozmermi a výškami, aby využili každú skulinku nie je jednoduché.

Na lodi to nebolo až tak zlé, prvé popoludnie ubehlo, piatok už dlhé spanie, neskoré raňajky, obed sme vynechali. Večera s našimi kamošmi z Rakúska, celkom príjemný večer a aj dobrá večera, boli sme v takej luxusnejšej. No ale na cenu sa nepýtajte :-). A potom večerné posedenie na palube s popíjaním červeného.

No a ráno už len raňajky a chystanie sa na vylodenie. Vcelku tie dva dni nejako ubehli.

Potom už Dánsko, Nemecko. Spanie niekde za hranicami v Nemecku, nemožné nájsť flek, všetko obsadené, ozaj sú tam natlačení. Nakoniec v kempe, už po tme, mal som toho dosť.

No a posledný deň skutočný záhul, 1000 km, domov sme prišli o 22 hod.

Tak šesť týždňov ubehlo ako voda, aj sme radi že zase doma.

A záver?

Mnoho ľudí a cestovateľov vraví, že Island je najkrajšia krajina na svete. Ja si to netrúfam povedať, podľa mňa sa to nedá porovnávať len tak, trebárs Pamír, Mongolsko, Rusko, Sahara, Alpy, každá oblasť má niečo do seba, všade sa nájde niečo krásne. Preto hodnotenie, čo je krajšie nechávam na cestovateľských odborníkov :-). Ja mám len svoj pocit a ten je, že Island je neopakovateľný. Taká súhra krásnych panorám, ľadovcov, vodopádov, vulkánov, neuveriteľných stoviek kilometrov nádherného pobrežia, ale aj krásnych scenérií aj mimo najväčších highlightov nie je nikde inde na svete.

Ale, ak človek hľadá voľnosť, slobodnú prírodu, miesta, kde sa dá zájsť a nikto vás neobmedzuje, to na Islande moc nenájdete. Chápem, že tam chodí veľa turistov, a miestnym to lezie na nervy. Ale podľa mňa sa tento jav dá riešiť prijateľnejšie, je tam zbytočne veľa zákazov a nezmyselných obmedzení.  Ale nechcem robiť arbitra, je to všetko len na základe mojich skúseností, niekto ich môže mať iné. A samozrejme všetko je z pohľadu búdkara, turisti v all inclusive s perfektným servisom to môžu vidieť úplne inak.

Ďalšia vec je počasie. Hej, hovorí sa, že nie je zlé počasie, len zlé oblečenie. Ja s tým súhlasím. Vždy sa dá spraviť túra aj v nečase, dnešné možnosti výbavy to umožňujú. Ale taká tá pohodička, nasávať slniečko, sedieť vonku a vnímať tú krásu okolo, to je na Islande dosť obmedzené. My sme to mali len pár večerov. Samozrejme sme vedeli, do čoho ideme, to je len taký povzdych :-).

Ale určite tá krásna príroda hravo vyváži nedostatky, ozaj je to neopakovateľný zážitok.

A ešte štatistika:

– najazdil som spolu 8803 km

– z toho na Islande 4927 km, čo som nečakal, dobre sme ho prekutrali :-)

– z toho na Faerských ostrovoch 322 km

– priemerná spotreba 27,04

– strávil som za volantom 163 hod, čo je priemer 4,5 hod denne, t.j oddychovka :-)

a ešte:

-videli sme 453 vodopádov

– 185 vulkánov

– 44 ľadovcov

– 345 tuleňov

– 1 veľrybu

– 4roch papuchalkov

– 2,569.235 čajok

– 1,254.121 morských kačíc

– 564.256 morských husí

– v reštauráciách sme zjedli len dve polievky, lebo nič iné normálne nemali, len párky v rožku, hambáče a sendviče

– vymenili sme na aute jedno koleso a stačilo :-)

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

video:  https://www.youtube.com/watch?v=rQt_G1AAjZs&t=3s

https://www.youtube.com/watch?v=KBJzhOwFPS0&t=5s

https://www.youtube.com/watch?v=R7-hCwqCnRw

No Comments

Comments are closed for this entry.